Peter Criss

The Catman (mačací muž).

Peter Criss má taliansko-írsky pôvod. Je najstarším z piatich detí manželov Josepha a Loretty Criscuolovcov. Rodina jeho otca pochádza z juhotalianskeho mesta Scafati v provincii Salerno (Kampánia). Peter vyrastal v New Yorku, v brooklynskej štvrti Williamsburg.[1] V detstve sa kamarátil s Jerry Nolanom, ktorý sa neskôr preslávil ako bubeník kapely New York Dolls.[2]

Peter Criss hral s kapelníkom Joey Grecom, keď ukončil štúdium hry na bicie v klube Metropole v New Yorku u svojho vzoru, džezového bubeníka Gene Krupu.[3]

Od polovice do konca 60. rokov 20. storočia bol Criss členom viacerých hudobných zoskupení. V tomto období hral aj v zostave americkej kapely Chelsea, ktorá mala u hudobného vydavateľa Decca Records kontrakt na dva hudobné albumy: jeden vyšiel v roku 1970 pod titulom Chelsea, no druhý album nebol nikdy nahratý, lebo kapela sa postupne rozpadala. Najprv z nej bolo trio, neskôr už len duo, ktoré spolúčinkovalo pod názvom „Lips“.

Po rozpade Lips v roku 1973 si dal Peter Criss do časopisu Rolling Stone inzerát, že hľadá prácu bubeníka. Niektoré zdroje existenciu tohto inzerátu popierajú. Pravdou je, že práve skupina Kiss, respektíve Paul Stanley Gene Simmons, hľadali členov do svojej vtedy ešte nenazvanej kapely. V roku 1972 sa ku skupine pripojil gitarista Ace Frehley, potom si dali názov a Gene Simmons v knihe Kiss And Make-Up poznamenáva, že Petra Crissa telefonicky oslovil potom, ako našiel kontakt na neho v inzeráte časopisu Rolling Stone. Gene dodáva, že masku mačacieho muža („Catmana“) Peter získal za to, že podobne ako mačka musel mať deväť životov aby prežil ťažkú skúšku prežitia na brooklynských uliciach.

Skupina Kiss vydala svoj debutový eponymný album vo februári 1974. Počas svojej kariéry sa Peter Criss viackrát podieľal ako sólový spevák na viacerých skladbách kapely vrátane takých ako sú „Black Diamond“, „Hard Luck Woman“, „Nothin' to Lose“, „Mainline“, „Strange Ways“, „Getaway“... či jeden z prelomových hitov kapely s názvom „Beth“. Na piesňach, ktoré sú autorsky uvádzané ako jeho diela s Petrom Crissom spolupracoval aj Stan Penridge, ktorý bol jeho spoluhráčom v skupine Chelsea, respektíve neskôr aj v zoskupení Lips.

Balada „Beth“, ktorej je Criss spoluautorom sa v USA dostala do Top 10 na siedmu pozíciu. Ako song je toto dielo pre skupinu Kiss jedným z najúspešnejších. Napísaný bol ešte pred Crissovým vstupom do kapely. Nápad na jeho melódiu dostali spolu s Penridgom počas cesty do skúšobne vlakom medzi New Jersey do New York City.[4] Demo skladby existuje od roku 1971.[5] Pôvodne sa pieseň volala „Beck“ podľa mena manželky Mikeho Branda, ďalšieho člena Lips, ktorá im často vyvolávala, lebo chcela vedieť, kedy sa už konečne Mike zo skúšky dostaví domov. Po rokoch, potom ako sú Bob Ezrin a Gene Simmons označovaní ako autori zmeny názvu na „Beth“, je za tému skladby v interview s Petrom označované vzdanie pocty Crissovej manželke Lydii Di Leonardovej. Údajne zmenili text inšpirovaní tým, ako Lydia lamentovala ako jej Peter chýba počas koncertného turné.

V roku 1978 Peter Criss utrpel vážne zranenia pri dopravnej nehode.[6] Rok nato v roku 1979 Criss pri nahrávke albumu Dynasty hral iba na svojej autorskej kompozícii „Dirty Livin“[7] a už nenahrával ani skladby albumu Unmasked. Pri výrobách albumov ho nahradil štúdiový bubeník Anton Fig, ktorý spolupracoval aj na Frehleyovom sólovom albume.

Oficiálne bol z kapely Kiss Peter Criss vylúčený 18. mája 1980. Výsledkom tohto rozhodnutia bolo, že koncom augusta bol na jeho miesto pre európske koncertné turné vzatý ďalší brooklynský rodák Paul Charles Caravello, ktorý sa stal známy pod umeleckým menom Eric Carr.

V marci roku 1980 Peter Criss začal nahrávať svoj druhý sólový album Out of Control. Vyšiel o rok neskôr a, napriek odozve od jeho priamych fanúšikov, bol komerčným prepadákom. Pdobne dopadol aj jeho nasledujúci projekt Let Me Rock You, na ktorom bola aj nahrávka komponovaná Genem Simonsom. Na obale tohto albumu, ktorý nevyšiel v USA bol Crissov portrét bez mejkapu.

Počas nasledujúceho zvyšku 80. a začiatku 90. rokov 20. storočia bol Criss členom viacerých hudobných formácií, ktoré bežne nevydržali hrať spolu viac ako rok. Jednou z nich bola napríklad aj kapela The Keep, v ktorej hral aj ďalší bývalý člen skupiny Kiss, gitarista menom Mark St. John. Criss hral od jari do decembra roku 1986 aj v kapele Balls of Fire.[8]

Počas toho ako sa v roku 1987 skupina Kiss venovala podpore svojho nového projektu Crazy Nights, Criss sa prezentoval v programe Metal Shop, kde v omnoho pozitívnejšom svetle diskutoval o svojom pôsobení v kapele a zároveň robil promo svojej aktuálnej autobiografickej knihe A Face without a Kiss. Zmienil sa aj o svojej predstave o tom, že si plánuje jedného dňa otvoriť nahrávacie štúdio s vlastnou nahrávacou spoločnosťou, ktorú by nazval Catman Records. Criss sa v roku 1989 tiež spojil s bývalým kolegom z kapely Kiss Ace Frehleyom pri nharávaní albumu Trouble Walkin'. V jednej zo skladieb albumu si zaspieval a nahral perkusie.

Začiatkom 90. rokov Peter Criss vytvoril zoskupenie s názvom „Criss“, v ktorom hral aj Mike Stone, neskôr známy ako gitarista kapely Queensrÿche. Skupina v decembri roku 1993 vydala EP Criss a v auguste roku 1994 album Cat #1.[9] Kapela Criss v roku 1995 tiež tvorila súčasť koncertného turné Ace Frehleya počas projektu „Bad Boys Tour“.

V roku 1995 sa Criss objavil v Los Angeles na oficiálnom programe Kiss Konvention, ktorý uvádzal Kiss na živú nahrávku organizovanú pre program MTV Unplugged. V paríli roku 1996 oficiálne na tlačovej konferencii členovia kapely Kiss potvrdili svoje spojenie na nasledujúce koncertné turné, ktoré absolvujú v pôvodnej štvorčlennej zostave. Turné Alive/Worldwide Tour z rokov 1996 – 1997 malo obrovský úspech a kapela v nasledujúcom roku 1998 nahrala a vydala album Psycho Circus. Počas nahrávania vznikol spor, nakoľko na nahrávaní bicích nástrojov sa Criss podieľal iba v jednej skladbe a pre zvyšok albumu nahral bicie Kevin Valentine. Criss si ešte zaspieval v troch skladbách albumu.

V kapele Kiss vznikali časté napätia, ktoré mali za následok Crissove odchody. Dňa 7. októbra 2000 Criss v závere jedného koncertu v Južnej Karolíne zdemoloval svoju biciu aparatúru.[10] Aj keď si fanúšikovia mysleli, že je to súčasťou vystúpenia v skutočnosti šlo o prejav Crissovej frustrácie.[11] Bolo to jeho posledné vystúpenie po ktorom bol v roku vymenený Ericom Singerom. So skupinou sa Peter ešte spojil na nahrávaní CD a DVD koncom roku 2002 na projekte Kiss Symphony: Alive IV a v marci roku 2004 z kapely odišiel znovu.

• 1970 – Chelsea (1970)

• 1974 – Kiss
• 1974 – Hotter Than Hell (1974)
• 1975 – Dressed to Kill
• 1975 – Alive!
• 1976 – Destroyer
• 1976 – Rock and Roll Over
• 1977 – Love Gun
• 1977 – Alive II
• 1978 – Double Platinum
• 1979 – Dynasty[19]
• 1980 – Unmasked[20]
• 1996 – Kiss Unplugged
• 1998 – Psycho Circus[21]
• 2003 – Kiss Symphony: Alive IV

• 1978 – Peter Criss
• 1980 – Out of Control
• 1982 – Let Me Rock You
• 1993 – Criss
• 1994 – Cat #1
• 2004 – One for All