Daidalos

Daidalos mal 46 rokov v Aténach veľkú sochársku a maliarsku dielňu a diela, ktoré v nej vytvoril boli dokonalé. Daidalova sestra poslala k nemu svojho syna Perdixa, aby sa naučil remeslu. Keď však Daidalos spozoroval, že jeho synovec Perdix má ešte väčšie nadanie ako on, zhodil ho z aténskej Akropoly. Keď Aténa videla Perdika padať zo skaly, premenila ho na jarabicu[2]. Pri pohrebe mŕtveho Perdixa bol Daidalos videný a odsúdený na smrť.

Daidalos a Ikaros, autor Frederic Leighton

S pomocou bohov utiekol z väzenia a spolu so svojim synom sa dostal na Krétu a získal azyl u kráľa Minóa. Na jeho zákazku potom postavil rozľahlý a zložitý Minov labyrint, v ktorom kráľ ukryl Minotaura, obludu s ľudským telom a býčou hlavou. Tú porodila kráľova manželka Pasifaé, neverná s posvätným bielym býkom. Neveru spôsobil Poseidón, pre ktorého bol býk určený ako obeta. Minos sa rozhodol, že býk je až priveľmi krásny aby ho obetoval a tak ho ušetril. Poseidón sa pomstil tak, že prinútil Pasifae aby sa zamilovala do zvieraťa[2]. S touto zvláštnou stavbou, je spojený aj príbeh Thésea a Ariadny.

Kráľ Minos chcel Daidala udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu zostalo zachované, ale Daidalos chcel opak. Vedel, že z ostrova sa po vode kvôli kráľovskému loďstvu nedostane, tak mu ostávala cesta vzduchom. Zostrojil dva páry krídiel z vtáčích pier, ktoré pracne a dôkladne zlepil voskom a spolu so svojim synom vzlietli nad more. Jeho syn však napriek otcovmu varovaniu túžil vyletieť vyššie, až sa priblížil k Slnku, ktoré vosk roztavilo, krídla sa rozpadli a Ikaros sa zrútil do mora, kde skonal. Nešťastný Daidalos už nešťastiu nedokázal zabrániť.

Pretože nemohol smerovať do Atén, kde stále platil jeho ortieľ smrti, zamieril na Sicíliu. Po tisícoch kilometrov pristál na jej brehoch a požiadal kráľa Kókala o azyl. Bol prijatý. Kráľovi postavil výstavný palác pre Apolóna, vyzdobený sochami a obrazmi.

Minos o Daidalovom pobyte nič nevedel. Zorganizoval preto súťaž, ktorou sa snažil Daidala vypátrať. Súťaž spočívala v tom, že víťaz musel prestrčiť vlákno cez špirálovito zvinutú morskú ulitu. Daidalos v mene sicílskeho kráľa problém vyriešil tak, že do ulity vpustil mravca s priviazaným vláknom[2]. Minos tušil, že iba Daidalos mohol použiť takúto dômyselnú metódu a vydal sa preto na Sicíliu aj s vojnovou flotilou a žiadal o jeho vydanie. Kókalos sa nevyjadril, či Daidala vydá alebo nie. Nechal však Daidalovi voľnú ruku, ten zaviedol do kúpeľne tajné potrubie, ktorým vo vhodnom okamihu očisty kráľa Minoa vpustil vriacu vodu a Minoa usmrtil.

Kókalos vraždu tajil, ale správa o nej sa dostala až k Aténčanom. Tí z vďačnosti, že ich zbavil úhlavného nepriateľa, Daidalovi poskytli milosť. Daidalos sa vrátil do svojho rodného mesta a tam po mnohých tvorivých umeleckých rokoch v pokoji zomrel.

V antike bol let Daidala a Ikara častým námetom hlavne pre maliarov váz. Jedna z prvých váz s vyobrazením Daidala sa našla blízko mesta Cerveteri. Táto etruská váza pochádza približne z roku 630 pred Kr.[3] Známe sú aj tieto ďalšie diela:

• reliéf Daidalos a Ikaros z 1. storočia pred Kr. (dnes v rímskej Ville Albani)
• socha Daidalos a Ikaros je od Antonia Canovy z roku 1779
• rovnomenný obraz od P. I. Sokolova z roku 1777, vystavený v Štátnej Tretiakovskej galérii v Moskve

V televíznom seriály Stargate Atlantis je Daidalos názov vesmírneho krížnika letectva USA, ktorý je schopný cestovať medzi galaxiami.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Daidalos na českej Wikipédii.
• Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky
• Publius Ovidius Naso, Premeny
• Rudolf Mertlík, Starověké báje a pověsti
• Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Daidalos