Kókalos

Kókalos (starogr. Κώκαλος – Kókalos, lat. Cocalus) je v gréckej mytológii sicílsky kráľ, ochranca aténskeho umelca a vynálezcu Daidala.

Daidalos postavil pre krétskeho kráľa Minoa zložitý a rozľahlý labyrint, kde kráľ pred svetom ukrýval svojho obludného syna Minotaura. Keď po rokoch aténsky hrdina Théseus netvora zabil a labyrint bol už nepotrebný, chcel Daidalos Krétu opustiť. Medzitým však iróniou osudu poctila kráľova manželka Pasifaé Daidala svojou láskou a tak sa stal so svojim synom Ikarom kráľovým zajatcom. Dlho sa márne snažil dostať na slobodu, ale nakoniec mu to vyšlo.

Daidalos vymyslel a zostrojil dva páry krídel z vtáčieho peria lepených voskom a so svojím synom Ikarom opustili Krétu vzduchom. Cestou však jeho syn vyletel príliš vysoko, vosk sa roztopil, krídla sa rozpadli a Ikaros spadol do mora a utopil sa.

Skľúčený Daidalos zo synovej smrti však našiel ešte silu a zamieril na Sicíliu, kde ho kráľ Kókalos prijal a poskytol mu azyl. Lenže po nejakej dobe sa krétsky kráľ Minos dozvedel o Daidalovom pobyte na Sicílii, vypravil sa tam s loďstvom a žiadal o jeho vydanie. Kókalos sa bál odmietnuť Minoa, zároveň chcel poskytnúť ochranu človekovi, ktorému poskytol prístrešie a tak nakoniec dal voľnú ruku Daidalovi. Ten priviedol do kráľovskej kúpeľne potrubie a keď sa večer Minós podľa svojho zvyku kúpal, pustil mu vriacu vodu a spôsobil mu tak smrť.

Aby sa na príčinu jeho smrti neprišlo, kráľ Kókalos potom vyslovil poľutovanie nad náhlou kráľovou smrťou a akože z úcty nedovolil previezť jeho telo na Krétu a vyhlásil, že bude cťou pre Sicíliu, keď spočinú kostí najväčšieho kráľa na jej pôde.

Pôvodne sa zmienka o Kókalovej kúpeľni stratila z gréckych bájí, lebo neskorší autori to považovali za nejakú modernizáciu. Avšak v roku 1885 kúpeľňu s vodovodným potrubím z minojskej doby objavil v Tirynte Heinrich Schliemann. Neskôr aj anglický archeológ Arthur Evans našiel rad podobných kúpeľní v palácoch na Kréte. Novodobé objavy tak potvrdili údaje zo starých gréckych mýtov.