Dáždnik svätého Petra

Film je adaptáciou rovnomenného románu z roku 1895 obľúbeného a významného maďarského spisovateľa so slovenskými koreňmi Kálmána Mikszátha. Pochádzal z národnostne zmiešaného územia, z obce Sklabiná, študoval v Rimavskej Sobote a v Banskej Štiavnici. Veľmi dobre poznal Slovensko a nie raz sa stalo miestom jeho knižných príbehov. Kniha Dáždnik svätého Petra nepatrí ešte do obdobia spisovateľovej kritickej tvorby. Ide o veselohru s miernou dávkou satiry či irónie na historickom pozadí. Najznámejšie autorove diela, napríklad Podivné manželstvo alebo Prípad mladého Nosztyho s Maryškou Tóthovou, sú už oveľa kritickejšie.

Film sa pripravoval v maďarskej dramaturgii a uvádzal sa v dvoch jazykových verziách – slovenskej a maďarskej. Scenár napísal známy maďarský režisér, ktorý režíroval aj maďarskú časť, Frigyes Bán spolu s Imrem Apáthim. Réžia slovenskej verzie bola debutom pre Vladislava Pavloviča v hranom filme. Zastúpenie slovenskej a maďarskej strany vo filmových profesiách a hereckom obsadení bolo pri realizácii filmu takmer paritné. Exteriéry sa natáčali na Slovensku – v obciach Žibritov a Banská Belá v okolí Banskej Štiavnice a Františkánske námestie v Bratislave sa zmenilo na Banskú Bystricu z roku 1873. Interiérové scény sa zase natáčali v budapeštianskych ateliéroch Hunnia.

Koprodukčná snímka mala premiéru 29. 12. 1958 a dočkala sa zmiešaných názorov. Jedna skupina kritikov chválila spoluprácu maďarských a slovenských tvorcov a pokladala ju za akési uznanie, že aj na Slovensku máme určitú kultúru v uvedenej oblasti. „Spolupráca režiséra F. Bána a V. Pavloviča, slovenských a maďarských hercov je dobrou predzvesťou ďalšej a širšej spolupráce i nových filmových diel, ktoré očakávame najmä zo súčasného života od oboch kinematografií,“¹ uvádzajú Roľnícke noviny. Druhá strana sa prikláňala k názorom, že ako námet na prvý medzinárodný projekt mal byť vybraný vhodnejší materiál, ktorý by sa sústredil na súčasné problémy obyčajných ľudí: „Takáto koprodukcia by bola aktuálna, povedzme, pred desiatimi rokmi. Ale dnes sme mali začať už ďalej, bližšie k dnešku. Myslím, že musí byť rozdiel medzi komerčnou kapitalistickou koprodukciou, ktorá sa obáva hlbších a dnešných ideových problémov, a medzi socialistickou koprodukciou, ktorá by sa nemala utiekať do vôd nenáročnosti a zábavnosti.“² Ale väčšina kritikov sa zhodla, že Dáždnik svätého Petra je režijne, herecky, kameramansky i technicky na veľmi dobrej úrovni. „O dobrý výsledný dojem z filmu sa pričinila predovšetkým réžia Frigyesa Bána. Farebná kamera G. Illésa si uchovala dobrý fotografický štandard a ukázala zmysel pre kompozíciu a poetické nálady. Šimon Jurovský vytvoril dramatickú hudbu bez zlej ctižiadosti, ktorá je u nás zlozvykom, urobiť z každého filmu nasilu hudobný film. Jeho hudba je nevtieravá a priliehavá.“³ Kritika sa samozrejme nevyhla ani porovnaniu filmového diela s knižnou predlohou: „...Aj kresba prostredia, charakteristiky jednotlivých postáv a figuriek – napríklad účastníkov pamätihodnej večere u bakovského mešťanostu – zďaleka nedosahujú precízny ostrovtip Mikszáthov, ale sa neraz dostávajú do polôh lokálne i časove nepresne určenej frašky.“⁴ Filmu sa vyčítalo málo satirickosti: „Film neparoduje, ale po všetkých stránkach gýčovito koloruje...“⁵

Napriek mnohým kritickým názorom dobových recenzentov sa iba málo z nich snažilo o hlbšie preniknutie do filmovej reflexie diela a jeho zmyslu. Mnohé kritiky viedli k umiernenejším textom pravdepodobne aj preto, že slovenská tvorba nemala v tej dobe veľa komédií. Film je ľahký a jednoduchý príbeh s mravným ponaučením, že šťastie nespočíva v peniazoch, ale v láske. Tvorcovia si zvolili konvenčný spôsob zobrazovania, do ktorého vsadili malé osvieženia v podobe impresionistických vízii dedinčanov o svätom dáždniku alebo v podobe sna hlavnej postavy Juraja Vibru, v ktorom sa rozhoduje, čo je pre neho dôležitejšie. Rutinnosť réžie a nenáročnosť scenára vedie k tomu, že film sa miestami nevie rozhodnúť či ide o kritiku, komédiu, lyriku alebo satiru. Príbeh je podávaný skratkovito, ale začiatok filmu je mierne ladený do iného štýlu ako jeho zvyšná časť. Najskôr ani nemáme pocit že ide o kostýmovú veselohru, ale o ostrejšiu kritiku, či satiru, ale s dospením Juraja a Veroniky sa film dostáva do polohy romantickej komédie s mravným ponaučením. Okrem záberov na krásnu slovenskú krajinu sa kamera snaží aj o popisné využitie farieb. Vtipné a veľakrát dvojzmyselné dialógy sú prínosom aj pre dnešného diváka, ale je to najmä spôsobom akým sú podávané. Síce hlavná predstaviteľka Mari Törőcsiková nemala veľa priestoru, aby predviedla svoje herecké schopnosti, zato Karol Machata predviedol svojho Juraja Vibru s dvojznačnou eleganciou a dalo sa mu uveriť. Film padá a stavia najmä na hereckých výkonoch a herci to naozaj utiahli, dokonca aj v menších epizódnych úlohách sme mohli vidieť zaujímavé charaktery. Tvorcovia si zvolili nenáročný a menej kritický spôsob poňatia príbehu. Vo filme je však aj kus pravdy, ktorá nie je úsmevná. Postava farára predstavuje nenápadnú kritiku celej cirkevnej spoločnosti. Farár napriek tomu, že neverí na zázrak (čo je paradox) nerozhodne sa vzbúriť za svoje presvedčenie, ale mlčí a jeho fara bohatne. Jan Kliment postrehol: „Na celú cirkevnú vrchnosť to jasne vrhá všelijaké svetlo. To je nesporný spoločenský klad filmu, tým lepší, že nie je podávaný nijako urážlivo, že z filmu nečíha ako slama z topánok, a že farár je dokonca predstavovaný sympaticky.“⁶

V takýchto jemných tónoch vo filme predsa len kritiku nájdeme, ale stále film predstavuje predovšetkým kostýmovú veselohru určenú najmä pre zábavu divákov.

1. Rolnické Noviny, Bratislava 6. 1. 1959.
2. „Posledné filmové premiéry roku 1958“, in: Smena, Bratislava 30. 12. 1958.
3. jb, „Dáždnik svätého Petra“, in: Práca, Bratislava 31. 12. 1958.
4. A.K., „Dáždnik s cukrovou polevou“, in: Kultúrny život, 14 - 1959, č. 2, s. 8.
5. V. Vondra, Práce, 13. 11. 1959.
6. Jan Kliment, „Deštník svatého Petra“, in: Kino, Praha 2. 4. 1959

• Václav Macek – Jelena Paštéková, Dejiny slovenskej kinematografie (Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1997), 600 s.
• Maroš Brázda, Časopis DVD edície slovenský film 40. – 50. rokov, 12 – 2011, č. 10, 14 s.

• Dáždnik svätého Petra (Frigyes Bán, Vladislav Pavlovič, Maďarsko/Česko-Slovensko 1958)
• Prerušená Pieseň (Nikolaj Sanišvili, František Žáček, Sovietsky zväz/Česko-Slovensko 1960)