Kumulus

Kumulus (lat. cumulus, Cu) alebo kopa je typ kupolovitého oblaku vyskytujúci sa v malých výškach. Oblaky typu kumulus vznikajú pri konvekcii a jej vplyvom rastú do výšky. Princípom vzniku je „bublina“ teplého vzduchu, ktorá sa odlepí od prehriateho terénu na povrchu zeme a v istej výške sa zráža jej vodná para.

Cumulus humilis
Cumulus mediocris

Základňa kumulov je totožná s hladinou kondenzácie. Preto majú všetky kumuly v jednej oblasti rovnakú výšku. Ich základňa býva zvyčajne nižšie ako 2000 metrov. Kumuly radíme medzi oblaky s vertikálnym vývojom. Ich vývoj má typické fázy a je pomerne ľahko pozorovateľný aj pre bežného pozorovateľa.

Vzhľad

Veľkosťou je kumulus veľmi premenlivý, môže byť až 10 km široký a 20 km vysoký. Pri pohľade zboku alebo zhora má oslnivo bielu farbu. Pri pohľade zdola, pokiaľ je z hornej strany nasvietený slnkom, je jeho základňa väčšinou sivá a okraje žiarivo biele. Čím je oblak vyšší, tým je tmavšia, iba pri najtenších kumuloch môže byť úplne biela. Máva huňatý vzhľad, preto sa niekedy tieto oblaky nazývajú aj ako „baránky“. Má ostro ohraničené okraje, jednotlivé oblaky sú od seba väčšinou oddelené a zvyčajne vidno medzi nimi modrú oblohu. Vo fáze zániku sa ostrý tvar kumulu stráca. Suchý vzduch vtedy preniká do jeho vnútra, kvapôčky vody sa vyparujú a zvyšky oblaku sa v vplyvom chladnejšieho vzduchu a poklesu rozpadajú. Kumuly rýchlo menia tvar. Väčšinou sa všetky na oblohe pohybujú jedným smerom.

Vznik

Podmienky pre vzniku bublín teplého vzduchu a teda kumulov sú rôzne. Mal by existovať aspoň minimálny teplotný kontrast medzi rôznymi časťami povrchu zeme. Ten vzniká vďaka rozdielnej schopnosti absorbovať slnečné žiarenie u rôznych druhov terénu. Nemalý vplyv na ohrev zeme má napríklad vegetácia. Skalnatý povrch a miesta bez zelene sa na slnku zohrejú skôr ako miesta so zeleňou. Lán poľa sa na slnku zohrieva rýchlejšie ako susedný les. Vlhkosť povrchu zeme spomaľuje jej ohrievanie. Napríklad močiarna, alebo iná vodná plocha sa zohrievajú veľmi pomaly. Členitý terén provokuje vznik kumulov najlepšie. Zmena sklonu terénu môže spôsobiť zvýšenie intenzity ožarovania slnkom. Svah zároveň usmerňuje prúd vzduchu smerom nahor a tým napomáha k výstupu už existujúceho prúdenia vzduchu. Preto sa kumuly objavujú najmä tam, kde sú pahorky a vrchy. Kumulotvorné pohyby sa ľahko vytvárajú aj v oblasti mestskej zástavby, lebo betón a aj iné stavebné materiály sa na slnku zohrievajú pomerne rýchlo.

Výskyt

Kumuly sa často vyskytujú v súvislých radoch. Tieto rady vznikajú nad miestami, kde je zemský povrch zvlášť náchylný na tvorbu teplých výstupných prúdov. Výstupy bublín teplého vzduchu sa tu opakujú v pomerne krátkom intervale, prípadne tu ide o súvislý a nepretržitý výstupný prúd vzduchu. Stály zdroj prúdenia na jedinom mieste určuje, že zhruba na jednom a tom istom mieste oblohy vzniká vždy ďalší a ďalší kumulus. Tento jav trvá opakovane až dovtedy, až kým sa pravidelná tvorba bublín nezastaví. Rad kumulov obyčajne vidno najmä za výraznejšou terénnou vyvýšeninou, či vrchom.

Kumuly primeraných rozmerov (cumulus humilis, príp. cumulus mediocris) sú obľúbené najmä medzi priaznivcami bezmotorového lietania. Keď lietadlo nájde výstupný prúd vzduchu, efektívne naberá výšku. Takto môže prelietavať z jedného výstupného prúdu na druhý. Pri vhodnom počasí s dostatkom kumulov dokáže vetroň preletieť vzdialenosť stovky kilometrov. Pre leteckú dopravu sú nebezpečné kumuly, ktoré svojím vývojom spejú do kumulonimbov. V týchto fázach vývoja sú pohyby vzduchu v oblaku tak prudké, že sa lietadlo môže poškodiť.

Vyskytuje sa celosvetovo, častejšie však vo vlhkých oblastiach okolo rovníka. U nás sa najčastejšie vyskytuje v lete. Kumuly zvyknú predpovedať pekné počasie. Keďže sa z nich ale vyvíjajú kumulonimby, môžu sa stať predzvesťou prehánky alebo búrky.

Podtypy

Kumulus má svoje formy a podtypy. Mnohé z nich okrem iného popisujú aj jednotlivé štádiá vývinu kumulov:

  • cumulus fractus – potrhané kumuly, zväčša sú úplne biele. Bývajú buď úplným začiatkom, alebo konečným štádiom vývoja kumulov. Kumuly sa trhajú aj pri intenzívnej turbulencii.
  • cumulus humilis – nízky kumulus, nevýrazne vyvinutý do výšky. Ďalším vertikálnym vývojom prechádza do formy cumulus mediocris.
  • cumulus mediocris – kumulus s väčším vertikálnym vývojom. Ukážkovo vyvinuté kumuly. Ďalším vertikálnym vývojom prerastá do formy cumulus congestus.
  • cumulus congestus – kumulus ďalej rastúci do výšky, má najväčší vertikálny vývoj. Je posledným štádiom pred prechodom do oblaku typu kumulonimbus.

Galéria
  • Kumulus fractus
  • Vežovitý kumulus
  • Cumulus congestus
  • Cumulus congestus
  • Nízke ploché kumuly – kumulus humilis
  • Kumuly pri západe slnka
  • Oblaky kumulus nad Madridom
  • Cumulus mediocris
  • Kumuly v pozadí s oblakmi typu cirrus
  • "Vejár" slnečných lúčov okolo vysokého kumulu. Tento atmosférický jav vzniká len ak je slnko dostatočne nízko nad obzorom
  • kumulovité oblaky pri pohľade zhora
  • Slnko presvitajúce cez kumulus. Pri takomto type osvietenia majú kumuly tmavé základne a žiarivobiele okraje
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.