Cirus

Cirus (po latinsky cirrus, Ci) alebo riasa je oblak s vysokou hladinou a je najčastejším oblakom tejto hladiny. Vzniká v oblastiach veľmi nízkych teplôt −40 °C až −50 °C. Pozostáva výlučne z ľadových kryštálikov veľkosti až do 0,05 mm. Keď sú kryštáliky dosť veľké na to, aby mohli padať, niekedy prúdia nadol a dostanú sa do vetra fúkajúceho z rozličných smerov. Tým sa oblak roztiahne do dlhých chvostov (cirrus uncinus). Môže mať vzhľad kučier, závojov, či vlákien. Za denného svetla je biely a tenký, neprináša zrážky. Môžeme cez neho vidieť Slnko aj Mesiac.

Riasové oblaky

Tieto oblaky bývajú predzvesťou silnejšieho prízemného vetra. Tvoria sa aj po búrke ako zvyšok vrcholu oblaku kumulonimbus. Sú pozostatkom po nákovovom vrchole búrkového oblaku, ktorý od zvyšku mraku oddelil silný vietor vo veľkých výškach. Cirus však najčastejšie vzniká stúpaním stabilného vzduchu pozdĺž atmosférického frontu. Ako vzduch stúpa, s kondenzovaním čoraz väčšieho množstva vlhkosti vznikajú rozličné typy oblakov. Cirus vzniká až nakoniec a predstavuje posledné zvyšky vodných pár. Vzduch nad ním je mimoriadne suchý. Hoci cirrus vzniká ako posledný, je prvým oblakom ohlasujúcim približovanie frontu, zvlášť, ak postupne hustne. Dlhotrvajúce tenké a riedke cirry však naopak naznačujú pretrvávanie pekného počasia.

Cirus vzniká aj pri rýchlych pohyboch vzduchových hmôt nad vysokými pohoriami. Zaujímavosťou tohto oblaku je to, že sa bežne vyskytuje aj v atmosférach iných planét, napríklad v atmosfére Marsa, alebo Neptúna.

Cirrom sa podobajú nočné svietiace oblaky, ktoré ale v skutočnosti vznikajú v oveľa väčších výškach ako cirry.

Známe podtypy

Tvary

  • cirrus fibratus – Jednotlivé navzájom oddelené oblaky alebo súvislé oblaky s vláknitou štruktúrou. Neobsahujú háčiky ani chumáčiky.
  • cirrus uncinus – Tvarom pripomína kučery bez zaoblených vrcholkov. Tento podtyp sa vyskytuje len u oblakov cirus.
  • cirrus spissatus – Závojovitý, opticky hustý oblak, ktorého farba prechádza z typickej bielej až do svetlosivej.
  • cirrus castellanus - Oblaky, ktoré v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú cimburiu.
  • cirrus floccus - Oblaky v podobe vločiek alebo chumáčikov vaty, ktorých spodné okraje sú viac menej neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou.

Odrody

  • cirrus radiatus – Lúčovito usporiadaný oblak s rovnobežnými vláknami.
  • cirrus intortus - Zakrivené oblačné vlákna sú navzájom nepravidelne prepletené
  • cirrus vertebratus - Časti oblaku sú usporiadané tak, že pripomínajú rybiu kostru alebo chrbticu a rebrá.
  • cirrus duplicatus - Skupiny oblakov alebo vrstiev sú husto nad sebou naskladané v malých vzdialenostiach, niekedy čiastočne spojené.

Iné

  • cirrus tractus – Osobitný typ oblaku, vzniká z kondenzačnej stopy za lietadlom.

Galéria

Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.