Constantin Frantz

Absolvoval štúdium matematiky a filozofie. Neskôr sa orientoval na štátovedu a praktickú politiku. Absolvoval študijné cesty po Francúzsku, Poľsku a Uhorsku. Do roku 1852 bol pracovníkom ministerstva zahraničia v Berlíne a v rokoch 1825 – 1856 v diplomatických službách. V roku 1856 odišiel zo štátnych služieb do súkromia – k vedeckej práci. Patrí medzi autorov, ktorých európske receptúry vychádzajú zo skúseností národov, ku ktorým patrili, v tomto prípade nemeckého.

Frantz svoje predstavy vyjadril predovšetkým v spise z roku 1879 s názvom "Federalizmus". Patril medzi priekopníkov nemeckého zjednotenia a aj keď odsudzoval nacionalizmus, zisťoval akúsi "európsku misiu Nemecka". V národe nemeckom videl (slovami Schellingovými) "národ národov", a preto (nekriticky) v jeho spojení nachádzal vzor pre Európu. Podľa neho národný element v súboji s absolutizmom už dosiahol cieľa a musí preto ustúpiť do pozadia. Jadrom zjednocovanej Európy by sa mal stať spolok krajín strednej a severnej Európy. Tento blok by za pomoci Anglicka držal v šachu Francúzsko a Rusko, ako krajiny ktoré by sa mali neskôr v priaznivejšej politickej atmosfére budúcnosti k onomu spolku pripojiť. Jeho úvahy prekračovali európsky rámec, pretože počítali aj so začlenením USA – čím by vznikol svetový kresťanský spolok. Odmietal rolu veľmocí, ktoré vraj pre slobodu, pokrok a kultúru vykonali omnoho menej než štáty malé, do budúcnosti predstavujú negáciu vyšších dejinných, morálnych a civilizačných zásad, a preto musia zmiznúť. Perspektívu Európy videl teda nie v systéme časovo obmedzených a labilných mocenských aliancií, ale jednoznačne v európskej federácii štátov spojených trvalými väzbami.

Hrob Constantina Frantza v Drážďanoch

• 1843: Grundsätze des wahren und wirklichen absoluten Idealismus.
• 1844: Philosophie der Mathematik.
• 1844: Versuch über die Verfassung der Familie.
• 1846: Über Gegenwart und Zukunft der Preußischen Verfassung.
• 1848: Polen, Preußen und Deutschland.
• 1850: Unsere Politik.
• 1851: Die Constitutionellen.
• 1851: Unsere Verfassung.
• 1851: Von der deutschen Föderation.
• 1852: Louis Napoleon.
• 1852: Die Staatskrankheit.
• 1857: Vorschule zur Physiologie der Staaten.
• 1858: Die Politik der Zukunft.
• 1858: „Quid faciamos nos?“
• 1859: Der Militärstaat.
• 1859: Untersuchungen über das europäische Gleichgewicht.
• 1861: Die Ereignisse in Amerika.
• 1861: Drei und dreißig Sätze vom deutschen Bund.
• 1862: Kritik aller Parteien.
• 1863: Die Quelle alles Übels.
• 1864: Der dänische Erbfolgestreit und die Bundespolitik.
• 1865: Die Wiederherstellung Deutschlands.
• 1870: Die Schattenseite des Norddeutschen Bundes.
• 1870: Die Naturlehre des Staates.
• 1871: Das neue Deutschland.
• 1872: Die Religion des Nationalliberalismus.
• 1873: Abfertigung der nationalliberalen Presse.
• 1874: Der Nationalliberalismus und die Judenherrschaft.
• 1877: Deutsche Antwort auf die orientalische Frage.
• 1878: Der Untergang der alten Parteien.
• 1879: Der Föderalismus als das leitende Prinzip für die soziale, staatliche und internationale Organisation, unter besonderer Bezugnahme auf Deutschland.
• 1880: Blätter für deutsche Politik und deutsches Recht.
• 1880: Schellings positive Philosophie.
• 1881: Die soziale Steuerreform.
• 1882 – 83: Die Weltpolitik unter besonderer Berücksichtigung auf Deutschland.
• 1899: Die Gefahr aus Osten. (Nachgelassene Arbeit, publiziert von Ottomar Schuchardt in „Die deutsche Politik der Zukunft“, Bd. 1, Celle 1899.)

• František Mezihorák: Malá encyklopedie velkých Evropanů