Compsognathus

Model zobrazujúci kompsognata bez peria

Štíhly Compsognathus patril medzi primitívne Coelurosauria hojné koncom jury a začiatkom kriedy. Zachovalé kostry svedčia, že dĺžka tohto dinosaura sa pohybovala v rozmedzí 70 až 140 cm. Vyznačoval sa pomerne nízkou, pretiahnutou lebkou, krátkymi prednými končatinami pravdepodobne len s dvoma prstami, dlhými zadnými končatinami a dlhým chvostom. V mnohých smeroch pripomínal archaické vtáky do takej miery, že jeden jedinec Archeopteryxa, ktorému chýbali odtlačky peria, bol amatérskym zberateľom považovaný za jedinca rodu Compsognathus.

Compsognathus mal pravdepodobne telo pokryté primitívnym perím podobne ako jeho blízky príbuzný Sinosauropteryx. Niekedy sa argumentuje, že nemal perie, pretože sa nezachovalo na skamenelinách, pričom jedinci rodu Archaeopteryx, nájdení v tých istých sedimentoch, majú perie vždy zachovalé. V prípade archeopteryxa sa však zachovali len veľké perá chvostu a predných končatín, nie menšie pokrývajúce telo. Zároveň sa nezachovali ani odtlačky kože, ktoré by svedčili v prospech šupinatej kože u kompsognata.

Nedávny nález príbuzného rodu Juravenator, ktorý žil v podstate po boku kompsognata obsahoval aj odtlačky šupinatej kože zo strednej časti chvosta. Minimálne na tejto časti tela teda operený nebol. Je tak možné, že niektoré vtákovité dinosaury druhotne stratili perie na niektorých častiach tela, podobne ako niektoré dnešné vtáky.

Compsognathus obýval ostrovy tvoriace dnešnú strednú a západnú Európu. Obýval malé púštne ostrovy typické trpaslíčími formami dinosaurov (napr. Europasaurus), alebo väčšie západné zemské masy, ktoré sa vyznačovali väčšou faunou, ktorá pripomínala severoamerickú alebo africkú z rovnakého obdobia. Medzi jeho korisť patrili rôzne malé plazy (jeden jedinec mal kostru jašterice rodu Bavariasaurus na mieste, kde sa nachádzal žalúdok), prípadne aj samotného archeopteryxa. Zrejme nepohrdol krabmi, alebo zdochlinami, ktoré vyplavilo more.

• Sinosauropteryx

• Ilustrácia kompsognata s primitívnym perím.