Citroën GS
Citroën GS bol osobný automobil nižšej strednej triedy francúzskej automobilky Citroën vyrábaný od roku 1970 do roku 1981 v prevedeniach sedan a kombi (pod označením Break). V roku 1979 prišiel na trh model GSA v prevedení hatchback. Neskôr vznikol na základe modelu GSA ešte model GSX, so športovými prvkami karosérie. Neskôr GSX2.
Citroën GS | |
---|---|
Výrobca | Citroën |
Iné názvy | Citroën GSA, GSX |
Produkcia | GS 1970 – 1981 GSA 1979 – 1986 GZ Birotor 1973 – 1975 |
Krajina pôvodu | |
Predchodca | Citroën Ami Citroën ID |
Nasledovník | Citroën BX |
Trieda | stredná trieda |
Dĺžka | 4 120 – 4 180 mm |
Šírka | 1 600 – 1 620 mm |
Výška | 1 350 mm |
Hmotnosť | 880 – 965 kg |
Pozri aj | Citroën Visa |
Dizajnér | Robert Opron |
Citroën v tej dobe investoval do vývoja Wankelovho motora a tak vznikol Citroën GS birotor s dvomi wankelovými rotormi, niekedy označovaný ako GZ. Naneštastie ropná kríza spôsobila, že sa automobil prestal vyrábať a doviedol Citroën takmer ku krachu. V tej dobe ho odkúpil Peugeot a neskôr vznikla skupina PSA Peugeot-Citroën.
Celkovo bolo vyrobených 1 896 742 kusov modelu GS, 576 757 kusov modelu GSA a 847 kusov modelu GS birotor (GZ).
Podvozky
Citroën GS mal hydropneumatický podvozok, ktorý mu umožňoval mať mäkké komfortné odpruženie pri zachovaní jazdných vlastností. Systém udržiaval stabilnú svetlú výšku nezávisle od zaťaženia. Systém bol prepojený s brzdami (ako aj u neskorších modelov BX, Xantia) čo fungovalo ako záťažový regulátor. Čím malo auto vyššiu hmotnosť, tým väčší tlak bol v brzdách. (Systém pracoval až so 160 barmi, v dnešných automobiloch s posilňovačom bŕzd majú autá približne 75 bar.)
Ďalším vylepšením podvozku bola technológia Anti-dive, ktorá zabezpečovala nezmenenú výšku počas brzdenia alebo prudkej akcelerácie.
Podvozok sa ovládal ručne, pákou na stredovom paneli, kde bolo možné svetlú výšku zvýšiť alebo znížiť. Pre jazdu boli určené polohy normálna, zvýšená do terénu. Najnižšia pozícia bola určená pre servis, najvyššia na výmenu kolesa, prípadne pomalú jazdu cez konkrétnu prekážku.
Po vypnutí motora nie je suplovaný tlak v systéme a auto klesne k zemi. Táto vlastnosť hydropneumatických vozidiel bola odstránená až v modeli Xantia.
Prevodovky
- s brzdovými kotúčmi pri prevodovke, na polosiach
- manuálna 4-stupňová, neskôr manuálna 5-stupňová
- polo-automatická 4-stupňová C-Matic
Motorizácie
GS a GSA Boxer motory, tzv. zážihové:
- 1.0 (1015 cm³) 41 kW od r. 1976 – 41 kW (vyrábaný 1971 až 1978)
- 1.1 (1129 cm³) 42 kW (vyrábaný 1978 až 1980) GS 1130
- 1.1 (1129 cm³) 42 kW (vyrábaný 1981 až 1986) GSA 6CV
- 1.2 (1222 cm³) 45 kW od r. 1976 – 44 kW (vyrábaný 1973 až 1980) GS 1220
- 1.2 (1222 cm³) 48 kW od r. 1976 – 40 kW (vyrábaný 1975 až 1979)
- 1.3 (1299 cm³) 48 kW (vyrábaný 1979 až 1986) GSX3, GSA 7CV
GZ Birotor, tzv. zážihový wankel motor:
- 2.0 (1990 cc), 80 kW,107 k, spotreba 13 l na 100 kilometrov
Výbava
Podľa roku výroby a stupňa výbavy: hmlové svetlá, strešné okno, lakťová opierka, bedrová opierka, hodiny, kožené sedadlá, autorádio (v stredovom paneli), nastaviteľná výška podvozku, hydropneumatický podvozok, poloautomatická prevodovka.
Bi-Rotor
Citroën GS s rotačným bezpiestovým motorom wankel sa označoval ako GZ. Je výsledkom vývoja a spolupráce automobiliek Citroën a NSU. Jeho predchodca vychádzal z modelu Ami a nazýval sa M35. Predpokladalo sa že wankel sa použije v modeli CX, a bolo veľkým prekvapením keď vyšiel model GZ. Na propagáciu bol motor použitý v jedinečnej helikoptére Citroën, ktorá dnes leží v Conservatoire Citroën. Automobil mal klasické problémy rotačných motorov, vysokú spotrebu paliva (13 l/100km), vysoké emisie a vysokú spotrebu oleja. Všetky tieto fakty prispeli k ukončeniu výroby. Automobilka NSU skrachovala a bola prevzatá automobilkou Audi. Vývoj a výroba týchto modelov prispeli tiež ku krachu automobilky Citroën a jej následným prevzatím Peugeotom.
Bezpečnostné prvky
Bezpečnostné pásy, kotúčové brzdy, deformačné zóny