Chicagska škola (architektúra)

Chicagska škola alebo chicagsky štýl (často nesprávne: chicagská škola, chicagský štýl) je označenie skupiny architektov činných v Chicagu a v New Yorku koncom 19. storočia a v prvej štvrtine 20. storočia (najmä v rokoch 1883 až 1893).

Vznik tohto architektonického smeru podmienilo viacero skutočností. Prvou bola snaha o pravidelnú segregáciu pozemkov v Chicagu z dôvodu využitia plochy mesta. To zapríčinilo vznik tzv. mestských blokov, ktorými je Chicago charakteristické a snahu o využitie pozemku čoraz viac do výšky. Jedným z dôvodov bola tiež bezpečnosť a odolnosť voči požiarom. Konkrétne v Chicagu dva rozsiahle požiare v rokoch 1871 a 1874 vo veľkej miere zdevastovali mesto a vyžiadali si tak zmenu stavebných materiálov a vytvorenie ochranných vrstiev obaľujúcich nosnú konštrukciu.

Najvýznamnejším znakom Chicagskej školy bol prechod od nosných stien ku skeletovému systému, ktorý zaručoval pevnosť a stabilitu konštrukcie aj vo výškach do ktorých sa doteraz budovy s obmedzenou plochou nedostávali. Skelet bol aj významným fasádnym prvkom. Bol často priznávaný, rozčleňoval fasádu a vytváral tak jednoduchý a prirodzene pôsobiaci raster. Skelet vypĺňali vysoké okná a zaručovali tak vynikajúce preslnenie priestorov, v tom čase s predovšetkým administratívnou funkciou. Na fasádach sa používali tiež vo veľkej miere rastlinné motívy ovplyvnené v Európe rozšírenou secesiou, ktoré sa postupne z budov strácali a vznikal tak čisto funkčný výraz stavby. Jedným zo znakov bolo tiež funkčná diferenciácia podlaží pri ktorej boli na spodných podlažiach umiestnené obchody a služby, na vyšších kancelárie.