Chan Chan
Chan Chan je v súčasnosti archeologická lokalita v Peru pokrývajúca plochu okolo 20 km². Na tejto ploche sa nachádzajú pozostatky jedného z najvýznamnejších centier predkolumbovskej Ameriky. Od roku 1986 je Chan Chan zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO i na zozname svetového dedičstva v ohrození. Pokračujúca erózia totiž vážne ohrozuje celú lokalitu.
| Chan Chan Archaelogical Zone* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Chan Chan | |
| Štát | .svg.png.webp){kind=small} |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, iii |
| Identifikačné č. | 366 |
| Región** | Latinská Amerika a Karibik |
| História zápisu | |
| Zápis | 1986 (10. zasadnutie) |
| V ohrození | 1986- |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Dejiny
Toto prvé predkolumbovské mesto založil podľa legendy boh Naymlap, prichádzajúci z oceánu. Kedysi bolo pokryté zlatom a prekrásne zdobené. Chan Chan vybudoval neznámy národ okolo roku 900. Približne okolo roku 1300 sa stal hlavným mestom Chímunskej ríše. Tá sa rozpínala pozdĺž pobrežia Peru až na úroveň Ekvádoru s rozlohou viac ako 1 000 km². Najväčší rozkvet možno pozorovať v 15. storočí, tesne pred pádom Inkov, ktorých zničili prichádzajúci kolonizátori. Pred 700 rokmi by patrilo toto mesto medzi najväčšie na svete.
Opis
Mesto sa rozkladá na 20 km², pričom jeho stred pokrýva 6 km². Je rozdelené na deväť okrskov, oplotených múrmi s deviatimi veľkými citadelami. V každom komplexe boli obytné štvrte, záhrady, nádrže a cesty. Múry citadiel dosahovali výšku až 10 m a boli postavené zo sušených tehál, ktorým sa hovorí Adobe alebo Adobon. Tieto steny boli bohato zdobené, slúžili k obrane a ako vetrolamy a izolácie. V lete udržiavali chlad a v zime teplo. Na strechách stavieb sú pravidelné otvory, ktorými prechádza vietor a fungujú tak ako klimatizácia. Zdobenie na stenách je tvorené obrazmi ich bohov, medzi ktorými sú aj ryby, pelikány a iné morské vtáky. Nechýbajú ani geometrické vzory.
Kultúra Chime
Zaujímavé je, že každá z citadel patrila inému vládcovi, pričom všetky poukazujú na zaujímavé zvyky pôvodnej kultúry. Vo zvyku panovníka totiž bolo, že po svojej smrti si so sebou do hrobu odniesol všetok svoj majetok i služobníctvo. Iba jeho právoplatné manželky mohli dožiť. Preto tu neexistovalo žiadne dedičstvo. Z dochovaných motívov na stenách je zrejmé, že ľudia Chimu uctievali prírodu, predovšetkým vodu. Život ich kultúry bol závislý od plodov mora a poľnohospodárstva, kde využívali dômyselné vodné kanály k samozavlažovaniu.
Súčasný stav
Vďaka nepáleným tehlám, z ktorých je mesto postavené, je väčšina stavieb značne zničená prívalovými dažďami a tornádami, tzv. El Nino. Obyvatelia si tieto javy spájali s hnevom bohov, čo ich prinútilo opustiť množstvo sídiel. Tieto katastrofy sa dajú dodnes rozoznať v sedimentoch.
Literatúra
- Svetové poklady UNESCO : umenie a architektúra / Marco Cattaneo, Jasmina Trifoni
- Kultúrne poklady : Kultúrne pamiatky a prírodné raje pod záštitou UNESCO / Thomas Veser
- Karen Olsen Bruhns: Ancient South America. Cambridge Univ. Press, Cambridge 1994, ISBN 0-521-27761-2, S.290-308.
- Jerry D. Moore: Cultural landscapes in the ancient Andes. University Press of Florida, Gainesville 2005, ISBN 0-8130-2822-1.
- Otto Holstein: Chan-Chan, capital of the Great Chimu. in: The geographical review; 17,1 New York 1927, S. 36-61
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chan Chan na českej Wikipédii.
| | |