Celestín Anton Radványi

• otec Jozef Radványi (1885 - 1945), poštový úradník
• matka Anna, rod. Kalakayová (1890 - 1985)
• súrodenci: Hadrián (1918 - 2014), historik, publicista a bibliograf, Aristid (1924 - 1944 ) a Lotár (1930 - 2006), herec
• manželka Oľga, rod. Berkešová (1911 - 1997)
• synovia – Celestín ml. (1940 - 2010), horolezec a publicista, Peter (*1947), hudobník, publicista a moderátor

Celestín Anton Radványi navštevoval ľudovú školu v Spišskom Podhradí, potom v Spišskej Novej Vsi, kde začal aj gymnaziálne štúdiá. Pokračoval v nich v Levoči a v Nových Zámkoch a v roku 1932 tu aj maturoval na Štátnom reálnom gymnáziu. V rovnakom roku začal štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave až do roku 1936, avšak štúdium nedokončil. Celý svoj život, okrem krátkeho obdobia po maturite, keď pôsobil ako učiteľ v Bánovskej Kese (1932), zasvätil novinárskej práci. Roku 1933 sa stal zodpovedným redaktorom regionálneho týždenníka Slovenský juh v Nových Zámkoch (1933), neskôr denníka Slovenská pravda v Bratislave (1936). V roku 1937 pôsobil ako korešpondent Slovenskej Pravdy a Slováka vo Varšave, kde sa venoval aj štúdiu novinárstva. V roku 1939 bol krátko redaktorom Gardistu. Počas tzv. Homolovho puču (9.3.1939) bol zatknutý a uväznený v Brne na Špilberku. V máji 1941 nastúpil do redakcie Slováka a v auguste až novembri toho istého roka pôsobil ako korešpondent na východnom fronte.

Prvé literárne i kresliarske práce mu zverejnili už ako jedenásťročnému v brnianskom týždenníku Nový Život. Od gymnaziálnych štúdií publikoval historické články v Slovenskom juhu, neskôr v slovenských a českých časopisoch a novinách: Rozvoj, Svojeť, Studentský časopis (Praha), Nástup, Opera (Brno), Týždeň rozhlasu (Praha), Hvězda, Vesna, Plameň, Kultúra, Slovák, Svoradov, Nový svet, Slovenská pravda, Katolícke noviny a i.

Knižne debutoval v roku 1932 zbierkou noviel Bieda. Popularitu u čitateľov si získal knižkou Mám sa výborne (1935) s úsmevnými poviedkami zo študentského života, ktoré si aj sám ilustroval. Ich pokračovanie pod názvom Z náhod a nehôd  Maťa Babráka sa neskôr pravidelne objavovalo v časopise Plameň, vydávaného pre mládež Spolkom sv. Vojtecha v Trnave.

V roku 1936 mu vyšli historické romány z čias protitureckých bojov V tôni polmesiaca a Mračná nad Novými Zámkami. V tom istom roku publikoval pokračovanie v časopise Plameň aj historickú povesť zo 16. storočia Pomsta. Ďalší román na pokračovanie s názvom V tajných službách bol uverejnený v Slovenskej Pravde v roku 1937. V roku 1938 - 1939  vychádza román na pokračovanie, Ondráš zbojník, opäť časopise Plameň, ktorého bol v rokoch 1936 -1939 aj členom redakčnej rady.

Radványi sa už od detstva intenzívne zaujímal o históriu, k čomu mu poslúžila aj jeho znalosť cudzích jazykov. Jeho dlhoročné novinárske pátranie po slávnych stopách minulosti plus hlboké národné presvedčenie nakoniec vyústilo do zostavenia biografickej encyklopédie o živote a dielach významných slovenských rodákov Slovenská krv, ktorá vyšla v marci roku 1943 aj keď v knihe je uvedený rok 1942. Slovenská krv sa stala nielen prvým, ale na dlhé desaťročia aj jediným nadčasovo použiteľným špeciálnym životopisným slovenským lexikónom. Bola to prvá práca svojho druhu u nás, pričom treba zdôrazniť, že išlo o ojedinelý priekopnícky projekt jednotlivca a ďalšiu takúto prácu, ktorá vyšla až po 44 rokoch v podobe prvého zväzku Slovenského biografického slovníka, zostavoval veľký kolektív autorov. Motto Slovenskej krvi znelo: „Kto chce ozaj milovať svoj národ, musí veľa vedieť o ňom, i o jeho synoch!“ Slovenská krv bola po februári 1948 zakázaná a pripravené nové, doplnené vydanie nikdy nevyšlo.

Celo Radványi sa venoval aj dramatickej tvorbe a okrem niekoľkých jednoaktoviek, bol autorom libreta populárnej operety Gejzu Dusíka, Pod cudzou vlajkou (1940), či divadelnej hry Prievan (1940).

Bol vydavateľom a zodpovedným redaktorom prvého slovenského obrázkového týždenníka pre ženy, Úsmev slovenských žien a dievčat (1940-1941) a redigoval edíciu populárnych zošitových Moderných románov (1940-1944), ktoré vychádzali v týždennej periodicite.

Krátko po skončení II. svetovej vojny ho zatkli a z väznice Krajského súdu v Bratislave ho prepustili až v júli 1946. Hoci ho ľudový súd nakoniec oslobodil, musel sa aj s rodinou vysťahovať z Bratislavy a po krátkej zastávke v Trnave býval v Trnovci nad Váhom a v Bátovciach až do roku 1953, keď sa presťahoval znova do Trnavy. Medzičasom pracoval ako korektor v tlačiarni Pravdy vo Zvolene (1947), stal sa výkonným redaktorom a grafikom časopisu Obchod a práca v Nitre (1947-1948) a keďže nesmel publikovať pod vlastným menom, písal pod rozličnými pseudonymami a živil sa aj prekladmi. Na prelome rokov 1949 a 1950 bol krátko redaktorom Katolíckych novín v Bratislave, kam sa v roku 1953 opäť vrátil. Medzitým bol nezamestnaný a externe tvoril podnikové kroniky, inzerciu, reklamy a inú grafickú tvorbu najmä pre Slovenskú spoločnosť pre racionálnu výživu. V rokoch 1962 - 1968 pôsobil ako vedúci oddelenia propagácie a redaktor závodného časopisu Naše zrkadlo v národnom podniku Merina v Trenčíne. Neskôr, v roku 1968 sa znovu vrátil do redakcie Katolíckych novín, s ktorými spolupracoval aj po odchode do dôchodku v roku 1976. Zomrel na následky tragickej nehody v Trenčíne dňa 24. augusta 1978. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne.

• 1932 - Bieda (vlastným nákladom, Nové Zámky), zbierka noviel
• 1935 - Mám sa výborne (SSV, Trnava), úsmevné poviedky zo študentského života s vlastnými ilustráciami
• 1936 - V tôni polmesiaca (SSV, Trnava), historický román z čias protitureckých bojov
• 1936 - Mračná nad Novými Zámkami (Slovák, Bratislava), román na pokračovanie
• 1936 - Pomsta (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
• 1937 - V tajných službách (Slovenská pravda, Bratislava), román na pokračovanie
• 1937 - Zbojníci (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
• 1938 - 1939 -  Ondráš zbojník (Plameň, SSV, Trnava), historická povesť na pokračovanie
• 1941 - Bomby nad Spišskou Novou Vsou (Študentské družstvo, Bratislava), dokumentárna publikácia
• 1942 - Slovenská krv (vlastným nákladom, Bratislava), lexikón významných slovenských rodákov
• 1944 - Keď rinčali zbrane (Globus, Bratislava), historická práca o účasti Slovákov v historických bitkách a vojnách.
• Všetky spomínané diela vyšli pod pseudonymom ERCÉ.
• 1957 - Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku (SSV, Trnava), publikácia o sakrálnych pamiatkach, vydaná pod pseudonymom E. LORAD.
• 1970 - Krása slovenských pamiatkových kostolov (Spolok sv. Vojtecha, Trnava), špeciálna obrazová publikácia s viacjazyčným textom.
• 1971 - Pod tureckými mračnami (Slavín, Bratislava), nové, prepracované vydanie historického románu Mračná nad Novými Zámkami
• 1975 - Vznešená krása v dreve (Katolícke noviny, Bratislava), práca o sakrálnych pamiatkach na Slovensku na pokračovanie

• 1940 - Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
• 1940 - Pôjdeme letovať (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
• 1940 - Robí sa šlágrový text (SSV, Trnava), veselohra v jednom dejstve
• 1940 - Pod cudzou vlajkou, libreto k operete Gejzu Dusíka (premiéra 1.5.1940 v SND v Bratislave). Opereta, kde si hlavnú úlohu MUDr. Holuba zahral František Krištof Veselý, i napriek svojej úspešnosti a skladbám ako „Dedinka v údolí“, „Saigon“, či „Nebozkané pery“, ktoré boli v dnešnom chápaní skutočnými hitmi, sa po vojne kvôli oslave slovenskej štátnosti dostala na index. Až v roku 2007 ju pri príležitosti stého výročia narodenia G. Dusíka znova uviedlo bratislavské Divadlo Aréna.
• 1941 – Prievan, divadelná hra so sprievodnou hudbou Mikuláša Košťála a Františka Schramma, ktorú inscenovalo Slovenské ľudové divadlo v Banskej Bystrici (premiéra 1.2.1941)
• 1958 - Stalo sa v našom mestečku (E. Lorad), rozhlasová hra, vysielaná rozhlasovou stanicou Praha II

Prelom konca 60. a začiatok 70. rokov- Kuruci, hudobná komédia s hudbou Ladislava Schramma , ktorá mala tri dejstvá a bola takzvaným dramatickým dieťaťom autorovej celoživotnej lásky k histórií. Radványiho libreto použil aj hudobný skladateľ Zdenek Cón, ktorý ale operetu nedokončil a z jej torza sa v rozhlasovom vysielaní iba sem tam ozve Kurucký tanec.

• Ercé. Slovenská krv. Bratislava : Vydavateľstvo lexikálneho diela „Slovenská krv“, 1942. 568 s.
• Bibliografia literárnej tvorby Cela Radványiho. 1981. (rukopis)
• RADVÁNYI, Celestín Anton. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 21 – 22.
• Celo Radványi Ercé 1911 – 1978. Ed. Peter Radványi. 1. vyd. Bratislava : Elenprint, 1999. 69 s. ISBN 80-967132-7-2.
• RADVÁNYI, Celestín Anton. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Reprezentačný biografický lexikón Slovenska. Martin : Matica slovenská, 1999. 384 s. ISBN 80-7090-537-9. S. 274 – 275.
• RADVÁNYI, Peter. Celestín Anton Radványi (1911 – 1978). Historický zborník (Martin: Matica slovenská), 2001, roč. 11, čís. 1, s. 210 – 212. ISSN 1335-8723.
• rodinný archív