Cícer baraní
Cícer baraní (Cicer arietinum) je jednoročná strukovina z čeľade bôbovité (Fabaceae), podčeľade Faboideae.[1][2] Semená cíceru majú vysoký obsah bielkovín a vlákniny. Je to jedna z prvých kultivovaných strukovín a na Strednom východe sa našli zvyšky staré 7 500 rokov.[3][4]
cícer baraní | |||
Dve odrody cíceru: väčšia svetlohnedá Kabuli a rôzne zafarbená Desi. Pri skorom zbere sú zelené a neskôr sa farebne líšia od svetlej béžovej po hnedú až čiernu. 75 % svetovej produkcie je menšieho typu. | |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Cicer arietinum Linnaeus | |||
Synonymá | |||
Cicer album hort. Cicer arientinium L. [Spelling variant] Cicer arientinum L. [Spelling variant] Cicer edessanum Bornm. Cicer grossum Salisb. Cicer nigrum hort. Cicer physodes Rchb. Cicer rotundum Alef. Cicer sativum Schkuhr Cicer sintenisii Bornm. Ononis crotalarioides M.E.Jones | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
|
Cícer je hlavnou zložkou pre jedlá ako napr. hummus, chana masala a po zomletí na múku sa používa pre výrobu falafelu. Používa sa tiež v šalátoch, polievkach a dusených mäsách, karí a iných jedlách. Cícer je dôležitý v indickej a stredovýchodnej kuchyni. V roku 2017 India vyprodukovala 67 % svetovej produkcie cíceru.[5] Konzumuje sa v surovom stave, alebo sa upravuje varením a pražením. Semená sa používali aj ako náhrada kávy.[6]
Sekvenovanie genómu cíceru sa dokončilo pre jeho 90 genotypov vrátane niekoľkých divokých druhov.[7]
Opis
Rastlina dorastá do výšky 20 – 50 cm a na každej strane stonky má malé, bledé listy. Cícer je druh strukoviny, s jedným strukom obsahujúcim dva alebo tri nepravidelné semená. Semeno je hranaté a pripomína baraniu hlavu, odtiaľ druhové meno.[8] Suché struky nepukajú a nepadajú. Má biele kvety s modrými, fialovými alebo ružovými žilami. Na listoch, strukoch a stonke má glandulárne a neglandulárne chĺpky, ktoré vylučujú kyselinový mix a bránia tak rastlinu pred škodcami.[9]
Má zložené nepárnoperovité lístky.[8] Kvet tvaru motýľa, typický pre strukoviny.
Podobne ako ďalšie bôbovité, aj cícer obohacuje pôdu o dusík. Je odolný voči suchu, nenáročný na pôdu a teplomilný.[9][8]
Pestovanie
Pestuje sa viac ako 350 kultivarov. Najvýznamnejšie sú Desi a Kabuli.[10]
Desi sa veľmi podobá na semená nájdené v archeologických náleziskách aj na semená divokej formy z ktorej bol cícer vyšľachtený Cicer reticulatum.[11] Tá rastie iba v juhovýchodnom Turecku, odkiaľ sa predpokladá, že cícer pochádza. Desi má malé, tmavšie semená a hrubý obal. Pestuje sa najmä v Indii a ďalších častiach južnej Ázie, ako aj v Etiópii, Mexiku a Iráne.[12] Môže byť čierny, zelený alebo bodkovaný. Tento kultivar sa po lúpaní a rozdelení používa na prípravu jedla chana dal. Váži cca 0,2 g/semeno.[11]
Kabuli má semená svetlejšie, väčšie a s hladkým obalom. Pestujú sa hlavne v Stredomorí, južnej Európe, severnej Afrike, Južnej Amerike a južnej Ázii.[12] Jeho pôvod je pravdepodobne v Kábule v Afganistane a v 18. storočí bol uvedený do Indie.[13] Váži cca 0,3 – 0,5 g/semeno, niekedy aj viac ako 0,5 g.[11]
Nezvyčajný kultivar je čierny cícer, Ceci neri, ktorý sa pestuje iba v Apúlii v juhovýchodnom Taliansku. Má približne rovnakú veľkosť ako Kabuli, je väčší a tmavší ako odroda „desi“.
Medzi slovenské odrody patrí Alfa, Beta a Slovák.[14]
Patogény
Patogény sú hlavnou príčinou straty úrody pri pestovaní (až 90 %). Príkladom je huba Fusarium oxysporum f.sp. ciceris, ktorá sa vyskytuje vo väčšine hlavných oblastí pestovania strukovín a spôsobuje pravidelné škody na výnosoch od 10 do 15 %.[15]
Od roku 1978 do roku 1995 sa celosvetový počet patogénov zvýšil zo 49 na 172, z toho 35 v Indii. Tieto patogény pochádzajú zo skupín baktérií, húb, vírusov, mykoplazmy a nematódov a vykazujú veľké genotypové variácie. Najrozšírenejšie patogény sú Ascochyta rabiei (35 krajín), Fusarium oxysporum f.sp. ciceris (32 krajín), Uromyces ciceris-arietini (25 krajín), zvinutka hrachu (23 krajín) a Macrophomina phaseolina (21 krajín).[16] Výskyt Ascochyta je podporovaný vlhkým počasím; spóry sú prenášané na nové rastliny vetrom a vodou.[17]
Stagnácia úrodnosti v posledných desaťročiach súvisí s náchylnosťou na patogény.[18] Výskum na zlepšenie výnosu, ako napr. pokus o zvýšenie výnosu z 0,8 na 2,0 t na hektár šľachtením odrôd odolných voči chladu, je vždy spojený so šľachtením na odolnosť voči patogénom ako sú Ascochyta rabiei a F. o. f.sp. ciceris, ktorým sa darí v chladných podmienkach. Výskum začal výberom vhodných génov pre patogénnu rezistenciu a ďalších vlastností prostredníctvom molekulárneho šľachtenia. Táto metóda je možný spôsob na dosiahnutie zlepšenia výnosu.[19]
Výživa
Cícer je potravina s vysokým obsahom živín. Poskytuje bohatý obsah (20% alebo viac odporúčanej dennej dávky (ODD)) bielkovín, vlákniny, kyseliny listovej a niektorých potravinových minerálov, ako je železo a fosfor. Obsah tiamínu, vitamínu B6, horčíka a zinku je mierny, čo poskytuje 10 – 16 % ODD. V porovnaní s referenčnými hladinami stanovenými Organizáciou OSN FAO a WHO sú bielkoviny vo varenom a vyklíčenom cíceri bohaté na esenciálne aminokyseliny, ako je lyzín, izoleucín, tryptofán a aromatické aminokyseliny.[20]
100 g porcie uvareného cíceru poskytuje 164 kcal (690 kJ). Varený cícer sa skladá z 60% vody, 27% uhľohydrátov, 9% bielkovín a 3% tuku.[21] 75 % obsahu tuku sú nenasýtené mastné kyseliny z ktorých kyselina linolová predstavuje 43 % z celkového obsahu.[22]
Používa sa aj ako krmivo pre zvieratá.[21]
Referencie
- Chickpea (Cicer arietinum) - Feedipedia [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
- Cicer arietinum L. - Plants of the World Online - Kew Science [online]. [Cit. 2018-02-26]. Dostupné online.
- S, Bell. The small but mighty chickpea [online]. Phys.org, March 31, 2014, [cit. 2015-10-08]. Dostupné online.
- Advances in Agronomy. [s.l.] : Elsevier, 2 April 2001. Dostupné online. ISBN 9780080543994.
- Chickpea production in 2017, Crops/Regions/World list/Production Quantity (pick lists) [online]. UN Food and Agriculture Organization, Corporate Statistical Database (FAOSTAT), 2018, [cit. 2019-08-10]. Dostupné online.
- Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru. cícer baraní [online]. ludovakultura.sk, 2017-10-09, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
- Global research team decodes genome sequence of 90 chickpea lines [online]. International Crops Research Institute for the Semi-Arid Tropics, 2013, [cit. 2015-10-09]. Dostupné online.
- CÍCER BARANÍ (Cicer arietinum L.) [online]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra rastlinnej výroby, [cit. 2019-10-18]. Dostupné online.
- YADAV, Shyam S.; CHEN, W.. Chickpea Breeding and Management. [s.l.] : CABI, 2007. 638 s. ISBN 978-1-84593-213-8.
- Chickpeas - IPGA [online]. ipga.co.in, 2017-06-16, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
- VARSHNEY, Rajeev K.; THUDI, Mahendar; MUEHLBAUER, Fred. The Chickpea Genome. [s.l.] : Springer, 2018. 142 s. ISBN 978-3-319-66117-9.
- Chickpea (Cicer arietinum) [online]. . Dostupné online.
- Taxonomy and Nomenclature for Family Leguminosae Juss., Cicer arietinum subsp. arietinum [online]. Mansfeld's World Database of Agricultural and Horticultural Crops, [cit. 2008-01-31]. Dostupné online.
- Niektoré produkčné a kvalitatívne ukazovatele cícera baranieho (Cicer arietinum L.) [online]. slpk.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
- Application of molecular markers for genetic discrimination of fusarium wilt pathogen races affecting chickpea and pigeonpea in major regions of india. European Journal of Agronomy, 2012, s. 55–65. DOI: 10.1170/T921.
- A World list of Chickpea and Pigeonpea Pathogens. International Crops Research Institute for Semi-Arid Tropics, ICRISAT, 1996.
- PlantVillage [online]. . Dostupné online.
- Mapping of gene-specific markers on the genetic map of chickpea ("Cicer atietinum"L). Molecular Genetic Genomics, 2003, s. 243–251. DOI: 10.1007/s00438-003-0828-0. PMID 12756536.
- Chickpea molecular breeding:New tools and concepts. Euphytica, 2006, s. 81–103. Dostupné online. DOI: 10.1007/s10681-006-4261-4.
- Nutritional properties of quality protein maize and chickpea extruded based weaning food. Plant Foods Hum Nutr, 2007, s. 31–7. DOI: 10.1007/s11130-006-0039-z. PMID 17243010.
- Chickpeas (Cicer arietinum L.) in animal nutrition: A review. Animal Feed Science and Technology, 2011, s. 1–20. DOI: 10.1016/j.anifeedsci.2011.04.098.
- Nutrition facts for Chickpeas (garbanzo beans, bengal gram), mature seeds, cooked, boiled, without salt, 100 g, USDA Nutrient Database, version SR-21 [online]. Conde Nast, 2014, [cit. 2015-01-15]. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cícer baraní
- Wikislovník ponúka heslo Cícer baraní
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chickpea na anglickej Wikipédii.