Bryaxis
Bryaxis alebo Bryassis (starogr. Βρύαξις, Βρύασσις) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[2]
- O rode chrobákov pozri Bryaxis (rod).
Vlasťou sochára Bryaxida bola zrejme maloázijská Kária.[2] Svojmu remeslu sa učil pravdepodobne aj od sochárskeho majstra Skopu, s ktorým okolo roku 370 pred Kr. pracoval na výzdobe Mauzólea v Halikarnasse.[3]
Bryaxidove sochárske diela videl v druhom storočí cestovateľ Pausanias, keď navštívil Megaru: „Ak vystupujeme za Diovým okrskom na akropolu nazývanú podnes po Károvi, synovi Forónea, Kária, objaví sa svätyňa Afrodity zvanej Meniaca zmýšľanie (Epistrofia), ďalej chrám Dionýza zvaného Nočný (Nyktelios); bola tu vybudovaná veštiareň takzvanej Noci (Nyx) a chrám Dia menom Dvíhajúci prach (Konios) bez strechy. Sochu Asklépia vytvoril Bryaxis, ako ju samu, tak i Hygieiu...“[4] Podľa Plíniovho svedectva sa Bryaxis zúčastnil na sochárskych prácach Mauzólea v Halikarnasse, jedného zo siedmich divov starovekého sveta, kde s ním pracovali aj aténski sochári Skopas, Leóchares a Timotheos. Túto veľkolepú hrobku dala postaviť Artemisia na pamiatku svojho manžela Mausóla, kráľa v Kárii.[3]
Odborníkom sa porovnávaním podarilo identifikovať dielo každého z uvedených sochárskych majstrov.[3] Podľa Plínia Bryaxis vyzdoboval severné priečelie, Timotheos južné, Leóchares západné a Skopas východné.[5] Bryaxis zhotovil pravdepodobne aj veľkú sochu Mausóla, ktorá sa nachádzala spolu so sochou Artemisie na hornom štvorzáprahu.[6] Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku 1857 britský archeológ Charles Newton, ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausóla a Artemisie.[3]
Bryaxis uviedol do sochárstva zmyslové znázornenie (zmyslový mýtus) v dokonalej súhre, vystihuje to hlavne súsošie Apolóna a Dafné, ktoré sa našlo v okolí Antiochie. Istý staroveký autor toto dielo komentuje takto: „Predstavivosť si znovu a znovu pripomína tie tvary... jemné hrdlo, driek, rúcho. Zdá sa, že socha spieva.“[7] Bryaxis zobrazoval aj Dia Olympského, vládcu starého sveta. V Alexandrii za vlády Ptolemaia I. sa zrodil (hlavne z politických dôvodov) boh Serapis, ktorý vyhovoval Grékom i Egypťanom.[8] Sochu Serapida, ochrancu Alexandrie, dal Ptolemaios upraviť podľa Bryaxidovej sochy Dia, ktorú na jeho príkaz priviezli z gréckeho mesta Sinópé. Stála v alexandrijskom Serapeiu, kým ju v 5. storočí nezničili kresťanskí mnísi.[7]
Referencie a bibliografia
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 141.
- Russell Sturgis, Francis A. Davis, Sturgis' Illustrated Dictionary of Architecture and Building, str. 376
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 143.
- Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 108.
- Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 294.
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 147.
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 168.
- Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 424.