Timotheos (sochár)

Timotheos (starogr. Τιμόθεος) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.[3]

Léda a Zeus (ako labuť), mramorová rímska kópia možno Timotheovho strateného originálu,[1] Museo del Prado, Madrid
Amazonomachia (z Mauzólea v Halikarnasse), časť vlysu pripisované Timotheovi, Britské múzeum[2]

Sochár Timotheos pôsobil približne v rokoch 380 – 340 pred Kr. Jeho rodisko je neznáme.[4] Bol pravdepodobne žiakom sochárskeho majstra Skopu.[5] Pracoval na Asklépiovom chráme v Epidaure a okolo roku 370 pred Kr. na Mauzóleu v Halikarnasse.[6]

Staroveký autor Pausanias na svojich cestách po Grécku navštívil aj Argolidu, kde na vyvýšenine výbežku akropole prístavného mesta Troizén videl pri chráme bohyne Afrodity zvanej Kataskopia (Pozorujúca) sochu boha Asklépia, ktorú zhotovil Timotheos. Miestni obyvatelia ho však presviedčali, že to nie je socha Asklépia, ale Hippolita.[7] O Timotheovej účasti na prácach na Mauzóleu v Halikarnasse, jedného zo siedmich divov starovekého sveta, píše Plínius, ktorý uvádza, že na výzdobe mauzólea pracovali aj aténski sochári Leóchares, Bryaxis a Skopas. Túto veľkolepú hrobku dala postaviť Artemisia na pamiatku svojho manžela Mausóla, kráľa v Kárii.[5]

Odborníkom sa porovnávaním podarilo identifikovať dielo každého z uvedených sochárskych majstrov.[5] Podľa Plínia Timotheos vyzdoboval južné priečelie, Leóchares západné, Bryaxis severné a Skopas východné.[8] Toto majstrovské dielo sa stalo pomníkom ich slávy. Zrúcaniny mauzólea preskúmal roku 1857 britský archeológ Charles Newton, ktorý objavil zvyšky vlysov zo skulptúr na podstavci, úlomky štvorzáprahu a sochy Mausola a Artemisie.[5]

Referencie a bibliografia
  1. Pietro Gaietto, Erotismo e religione, str. 11
  2. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 140-141.
  3. Julius Sillig, Pliny (the Elder.), Dictionary of the Artists of Antiquity, str. 128
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 376.
  5. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 143.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 402.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,32,3.
  8. Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 294.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.