Brnianske hradby

Vznik mestských hradieb Brna siaha do 13. storočia: prvý písomný doklad o nich pochádza z roku 1243.[1] Mestské opevnenie je spomenuté v tzv. veľkom privilégiu Václava I., v ktorom bol hradbami vymedzený obvod mesta. Podľa Václava Kolaříka však táto zmienka vtedajšiu existenciu brnianskych hradieb jasne nedokazuje, pretože časti textu veľkého privilégia mohli byť prevzaté z iných textov a s existenciou brnianskych hradieb privilégium len počítalo.[2]

Brnianske hradby patrili v období svojho vzniku k najdokonalejším v Európe.[3] Ešte pred nimi sa nachádzal parkánový múr a priekopa, ktoré chránili samotné hradby pred nepriateľskými útokmi. Priekopa bola z väčšej časti napustená vodou, ale v niektorých častiach, ako napríklad za Petrovom, nebolo napúšťanie priekopy možné. V takýchto miestach potom boli hradby ešte zosilnené tretím múrom.[4] Hradby mali mierne oválny pôdorys s dlhšou východnou a západnou stranou. Uzatvárali plochu približne 36,4 ha a ich obvod meral asi 2 250 m.[5] Boli vybavené baštami, vežami a neskôr niekde aj bastiónmi. Predpokladaný počet veží je založený na analýzach obrazového materiálu a pri jednotlivých autoroch sa väčšinou líšia.[6] Podľa Oldřicha Vičara mali mestské hradby 43 veží o vzájomnom priemernom rozstupu okolo 40 metrov, ich pôvodný počet však odhaduje na 50.[6] Parkanový múr mal mať 11 veží.[7] Zachované fragmenty stredovekých hradieb sú postavené z lomového nevrstveného muriva, ktoré má liate jadro. Múry sú široké 1,6 – 2,2 metra, pôvodnú výšku však už nie je možné určiť. Pri dome Husova č. 10 sú však hradby zachované do výšky 10 metrov.[8]

Rytina zobrazujúca Brno s mestským opevnením v roku 1617

Brnianske mestské hradby viedli približne v miestach dnešnej Solničnej ulice až k miestu, kde dnes stojí Janáčkovo divadlo. Tam sa otáčali na juh do dnešnej Rooseveltovej ulice, ďalej viedli dnešnou zástavbou ulíc Sukova, Měnínská, Novobranská a čiastočne Josefská. Na miestach kde v súčasnosti končí ulica Bašty sa hradby otáčali na sever okolo Petrova do dnešnej Husovej ulice, po ktorej viac-menej viedli až k Solničnej ulici.[9]

Plán brnianskych hradieb v 17. storočí

V 14. storočí bolo brnianske opevnenie ďalej vylepšované, okrem iného stavbou ďalších mestských brán.[9] Na príkaz Jána Luxemburského bolo na opravu opevnenia brnianskym židom nariadené zaplatiť štvrtinu celkovej sumy, ktorá bola vybraná u nežidovských obyvateľov mesta. Pre vtedajšie Brno bolo mestské opevnenie veľmi dôležité, o čom svedčí i to, že správou hradieb boli poverení dvaja z dvanástich mestských radných.[10]

Jedno z prvých zdokonalení mestského opevnenia prebehlo v roku 1420, kedy Brno očakávalo útok husitov.[4] Po roku 1486 boli hradby rozšírené okolo kláštora augustiniánov. Keď bolo Brno ohrozené útokom Turkov, došlo v roku 1508 k ďalšiemu zdokonaľovaniu mestských hradieb.[11] V 16. storočí prešli hradby rozsiahlou prestavbou, počas ktorej boli mestské brány zosilnené barbakánmi.[7] K poslednej väčšej prestavbe mestského opevnenia došlo v 17. storočí pred obliehaním Brna Švédmi v roku 1645.[12] V tej dobe bola hradba podľa dobových vyobrazení posilnená 43 vežami, parkánový múr mal 12 veží.[13] Posilnené bolo i opevnenie augustiniánskeho kláštora, ktorý už zo začiatku tvoril samostatnú pevnosť, od mesta bol oddelený pôvodnými hradbami a novo i vodnou priekopou.

Brno v roku 1690, v popredí Brněnská brána s barbakánom, vľavo je zreteľný jeden z bastiónov

Po neúspešnom obliehaní mesta Švédmi v roku 1645 bolo rozhodnuté o premene Brna na pevnostné mesto, čo však narážalo na nedostatok financií. Práce začali až o 10 rokov neskôr, keď cisár Ferdinand III. nariadil urýchlene posilniť opevnenie kvôli vypuknutiu švédsko-slezskej vojny. Vnútorné bastiónové pásmo s vodnou priekopou projektoval v 60. rokoch 17. storočia cisárský inžinier Giovani Tensini,[14] na opevňovacích prácach v meste i na hrade Špilberk sa podieľal Giovanni Battista Pieroni.[15] Barokové bastiónové opevnenie bolo dokončené do roku 1688 (zahŕňalo celkom osem bastiónov), pričom staré hradby boli prakticky opustené.[16] Časť múrov bola zbúraná a murivo použité na výstavbu nových obytných domov. Na juhu a východe mesta bola zasypaná hradná priekopa, v niektorých prípadoch boli však zastrešené a využívané ako pivnice, pričom niektoré časti pivničných priestorov sa zachovali do súčasnosti.[12] Boli zrušené i barbakány (okrem Židovské a Brněnské brány).[16] Zánik stredovekého mestského opevnenia bol však postupný a trval ešte veľa desaťročí.

Terasy pod Petrovom, ich súčasťou je i pôvodný systém hradieb (2008)

V 30. rokoch 18. storočia bol podľa projektu Filipa de Rochepine ešte pred priekopu postavený vonkajší, nižší pás bastiónov.[4] Ďalšie úpravy prebehli v 40. rokoch 18. storočia v súvislosti s pruským vpádom do českých zemí.[17] Celá mestská pevnosť bola tiež spojená opevnením s citadelou na Špilberku.

Na začiatku 19. storočia obsadila Brno Napoleonova armáda. Pri jej definitívnom odchode v roku 1809 nechal Napoleon zbúrať časť fortifikačného systému Brna – zničená bola väčšina opevnenia Špilberku a tiež vonkajší bastiónový pás. Počas druhého desaťročia 19. storočia boli plochy bastiónov sadovo upravované, pod Petrovom dokonca vznikol okrasný park (teraz Denisove sady).[18] Pred bastiónmi na východnej strane mesta vznikla promenádna alej. František Jozef I. vydal 25. decembra 1852 nariadenie, podľa ktorého už Brno prestalo byť vojenským mestom a pokračovalo postupné búranie zvyšných častí hradieb.[9] Bastiónový pás bol zbúraný počas 60. rokov 19. storočia, časť okolo železničnej stanice zanikla už skôr.[19] Na mieste mestského barokového opevnenia potom vznikla reprezentatívna okružná trieda, neskôr čiastočne zastavaná.

Brána Běhounská (niekedy tiež Rýnská podľa miestnych obyvateľov, ktorí pochádzali od Rýna) sa nachádzala na spojnici rovnomennej ulice a ulice Kozí. Od nej viedli cesty smerom na Královo Pole a ďalej smerom do Čiech a Slezska.[9] Bola postavená v roku 1252,[22] v rokoch 1354 – 1356 bola v súvislosti so stavbou kláštora augustiniánov, ktorý sa nachádzal v blízkosti, prestavaná.[23] Od konca 15. storočia sa o bráne hovorí už ako o Tišnovskej.[24] Ešte koncom 15. storočia prebehla prestavba brány, pretože do systému mestského opevnenia bol poňatý aj kláštor augustiniánov, do tej doby ležiaci pred hradbami a nijako nechránený. Od konca 17. storočia je Běhounská brána uvádzaná pod názvom Dřevěná podľa blízkeho skladu dreva.[25]

Brnianska brána na Šilingrovom námestí (kresba, 1848)

Pôvodná brána bola funkčná i po stavbe bastiónového opevnenia, cesta sa ale za ňou spájala s cestou od pôvodnej Veselej brány a spoločne potom pokračovali do Novej Veselej brány v kurtíne medzi bastiónmi. Brána, nachádzajúca sa v stredovekom hradnom múre, bola zbúraná pred rokom 1817.[26]

Brněnská brána sa nachádzala na Šilingrovom námestí na spojnici Dominikánskej a Starobrněnskej ulice. Cesta z nej viedla na Staré Brno a ďalej na Mikulov.[9] Prvá písomná zmienka o bráne pochádza z roku 1269, pravdepodobne však bola postavená o niečo skôr.[8] V roku 1596 bol bleskom zapálený strelný prach uskladnený v bráne, ktorá tak bola výbuchom vážne poškodená.[13] Brána zanikla v rokoch 1848 – 1852.[7]

Hackelova brána bola postavená v bastiónovom páse smerom k vtedajšej dedine Švábka (terajšia Údolní ulica) v roku 1744.[17] Mohla ale biť využívaná len vnútromestským prevádzkou a často bola uzatváraná, takže si vyslúžila prezývku Slepá brána.[27] Zbúraná bola v roku 1861.[28]

Měnínská brána je jedinou mestskou bránou brnianskeho systému hradieb, ktorá sa zachovala do súčasnosti. Jej názov odvodený od názvu obce Měnína, ležiacej na dôležitej obchodnej ceste, ktorá z brány vychádzala. Prvá zmienka o bráne pochádza z júna roku 1293.[7] Väčšina obliehateľov Brna prišla z juhovýchodu, preto bola brána viac strážená.[3] Počas prvej polovice 14. storočia bola presunutá na nové miesto na Orlej ulici a na jej pôvodnom umiestnení kde sa stretávali ulice Kobližná a Jánská bola ponechaná mestská bránka.[8] Okolo roku 1500 bola Měnínská brána buď nanovo postavená alebo výrazne prestavaná.[24] Na konci 16. storočia boli na bránu inštalované hodiny, v nasledujúcom storočí boli na Měnínské i niekoľkých ďalších bránach zbúrané barbakány.[9] Stavbou bastiónového opevnenia stratila Měnínská brána svoj význam, pretože bol cez ňu prístupný len bastión.[27] V roku 1839 bola výška Měnínské brány znížená o jedno poschodie a bola prispôsobená obytným účelom.[7] V 60. rokoch 20. storočia prešla do správy mesta, v rokoch 1977 – 1988 bola rekonštruovaná. Dnes slúži ako výstavné priestory Múzea mesta Brna.

Nová brána bola postavená roku 1786 v kurtíne pred mestskou bránkou (pôvodná Měnínská brána) na mieste, kadiaľ od stavby bastiónového opevnenia vytekal len potok (teraz priestor Malinovského námestia).[29] Zbúraná bola v roku 1863.[28]

Veselá brána bola umiestnená na križovatke ulíc Veselá a Česká. Prvá zmienka o bráne je z roku 1340,[30] vychádzalo sa z nej na hrad Veveří a ďalej smerom na Českomoravskú vrchovinu.[31] V roku 1580 do priľahlej veže brány udrel blesk, pričom explodovali sudy s prachom uložené v priestoroch brány a brána bola vážne poškodená.[13] V 70. rokoch 17. storočia bola brána prestavaná a posunutá ďalej od mesta (kvôli stavbe bastiónového opevnenia),[14] zároveň bola postavená Nová Veselá brána v kurtíne medzi bastiónmy, pri ktorej sa spájali cesty vedúce od pôvodných brán Veselej a Dřevěnej (Běhounskej). Stará brána zanikla v 18. storočí,[21] Nová Veselá brána bola zbúraná na prelome rokov 1859 a 1860.[28]

Židovská brána pred rokom 1835

Židovská brána bola jedinou bránou, ktorú mohli k vstupu do mesta používať židia, na ktorých bolo vyberané tzv. židovské mýto. Nachádzala sa na mieste kde dnes ústi Masarykova ulica k hlavnému nádražiu. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1328.[8] V rokoch 1350 – 1353 boli postavené veže vnútornej i vonkajšej brány.[23] V roku 1508 bola brána výrazne prestavaná, vyzdobil ju sochár Antonín Pilgram.[1] Osadil bránu kamennými hlavami rôznych postáv, pričom jedna z nich (mužská hlava s kapucňou) mal byť sám Pilgram.[32] Židovská brána bola v roku 1663 v súvislosti so stavbou bastiónového opevnenia prestavaná a posunutá ďalej od mesta.[14] Brána bola z obranných dôvodov pôvodne trojitá, pred rokom 1817 však boli dve brány zbúrané a o niečo neskôr i tretia brána.

Na mieste tretej brány bola v roku 1835 postavená menšia Ferdinandova brána, ale i tá bola v roku 1864 zbúraná, aby uvolnila miesto rozrastajúcej sa mestskej zástavbe.[28]