Václav I. (český kráľ)

Od detstva bol zvláštny – neurotický, možno psychicky chorý. Miloval potulky hlbokým lesom a vášnivo lovil. Pri jednej loveckej akcii nešťastne prišiel o oko. Zvláštne znie informácia kronikárov o tom, že kráľ Václav neznášal zvuk kostolných zvonov. Vyvolával u neho kruté bolesti hlavy a akési záchvaty podobné epilepsii. Preto kdekoľvek sa objavil, tam počas jeho prítomnosti museli všetky zvony zmĺknuť. Podľa lekárov je to choroba nazývaná idiosynkracia – t. j. zvýšená precitlivenosť voči určitým frekvenciám zvukového vlnenia.

Jednooký Václav I. otvoril dvere Čiech dokorán novému gotickému slohu, chcel byť naozajstným rytierom, podľa všetkých pravidiel, a podporoval všetky rytierske rády, obrady a turnaje. V gotickom slohu bol vystavaný nový ženský kláštor zasvätený svätému Františkovi, ktorého prvou opátkou sa stala Václavova sestra Anežka (neskoršie, v roku 1989, vyhlásená za svätú).

K výraznému zlepšeniu ekonomických pomerov prispela tzv. kolonizácia, spojená s premenou lesov a močiarov na úrodné polia. Kolonizácia trvala dlhý čas, prakticky až do polovice 14. storočia. Jej súčasťou tiež bolo zakladanie miest ako stredísk remeselníckej a obchodnej činnosti. Zatiaľ čo na kolonizácii vidieka sa podieľalo české etnikum a početní prisťahovalci z preľudnených nemeckých oblastí, rozvoj veľkých miest súvisel predovšetkým s aktivitou nemeckého živlu. Platilo to tiež aj o pražskom podhradí, ktorého pravá strana (neskôr Staré Mesto) obdržalo po roku 1230 mestské práva, ako aj výsadu obohnať areál hradbami.

Mimoriadneho významu krajina dosiahla vďaka vtedy výdatným strieborným baniam v Jihlave. Nemecký bol aj ráz Václavovho okolia. K najobľúbenejším hradom Václava I. patril Zvíkov. Nechal ho vybudovať francúzskymi staviteľmi v novom gotickom slohu a do veže nazývanej Markomanka, dal uložiť všetky korunovačné klenoty.

Počas jeho vlády napadli stredoeurópske štáty výbojné tatárske kmene. Keď vyplienili Rusko, dali sa ďalej na západ. Keď sa dostali do Sliezska, kráľ Václav I. vytiahol s vojskom na pomoc svojmu švagrovi, sliezskemu vojvodovi Henrichovi II. Pobožnému, ale prišiel neskoro. Vojvoda bol útokom tatárskej hordy zaskočený v bitke pri Legnici, jeho vojsko bolo zmasakrované a vojvodove telo zostalo ležať na bojisku bez hlavy. Lovci lebiek boli bohatší o ďalšiu významnú trofej.

Václav sa pokúsil Tatárov dohnať, ale tí sa rozdelili a cestou do Uhorska pustošili Moravu. Nezdržovali sa obliehaním hradov a opevnených miest, išlo im iba o to, aby dokonale vyplienili krajinu, pobrali korisť a ozdobili sa „skalpmi“.

Ku koncu vlády zlomil povstanie syna Přemysla II. Otakara, ktorého časť šľachty zvolila za mladšieho kráľa. Princ síce na čas skončil vo väzení, ale jeho dejinná chvíľa sa už nezadržateľne blížila.

Václav I. Jednooký zomrel 23. septembra 1253 na svojom dvore v Počáplích a je pochovaný na pražskom Starém Městě v ním založenom Kláštore na Františku (v opukovej hrobke pod podlahou kláštorného Kostola svätého Salvatora).

Václavovou manželkou bola od roku 1224 Kunhuta Švábska (1200 – 1248), s ktorou mal päť detí:

• Vladislav (1227 – 1247), moravský markgróf ∞ 1246 Gertrúda Babenberská
• Přemysl Otakar (1233? – 1278), neskorší český kráľ Přemysl Otakar II. ∞
  • 1/ 1252 Margaréta Babenberská
  • 2/ 1261 Kunhuta Haličská
• Božena († po 1282) ∞ 1243 markgróf Oto III. Brandenburský
• Anežka (1244 – † 1268) ∞ meissenský markgróf Henrich III. Jasný
• dcéra († pred 1248)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Václav I. na českej Wikipédii.