Briestenskovci

V listine z roku 1510 sa pripomína „nobilis Michael de Briest“. Zaujímavý je údaj z roku 1576. Ide o zápis z vypočúvania svedkov v hraničnom spore medzi považskobystrickým a lietavským panstvom o užívaní tzv. Suchej doliny. Vypočúvanie viedol Juraj Nozdrovický, slúžny Trenčianskej stolice a Rafael Prečinský, prísažný stolice, pre Andreja Baláša z Balážskych Ďarmôt a na Bystrici. Zápis je pozoruhodný v tom, že bol urobený v češtine (s mnohými slovakizmami). V zápise sa ako pristald uvádza „urozený Mateg Bryestenski z Bryesteneho“.[1] Rodine patrila zemianska obec Briestenné. V postavení richtárov obce sa striedali iba zemania Briestenskí. Napr. v rokoch 1866 – 1873 bol richtárom Ján Briestenský. Práve v roku 1873 bolo v Briestennom 14 domov, 81 obyvateľov, katastrálne územie obce malo rozlohu 326 katastrálnych jutár. Sédria (súdny dvor) pre Briestenné bol v Trenčíne, okresný súd mal sídlo v Ilave. Najbližšia pošta bola v Považskej Bystrici. Ten istý stav je aj v roku 1877, naviac máme iba informáciu, že Briestenné podlieha pri výbere daní bernému úradu v Púchove.

Z listiny Nitrianskej kapituly z 1. decembra 1492 (Potvrdzujúca držbu Drieňového synmi Ladislava Podmanického – Jánom, Michalom a Štefanom). V listine sa medzi svedkami uvádza Ján z Briestenného – Joannes de Brezthen. Maďarský historik Lukinich v poznámkovom aparáte k listine uvádza, že Ján z Briestenného je členom rodu Briestenských v Briestennom.[1]

Pôvodná listina je písaná na pergamene, je zaopatrená prívesnou pečaťou na hodvábnej šnúre tehlovočervenej farby. Nachádza sa v Krajinskom archíve v Budapešti, vo fonde Diplomatikai levéltár pod č.19 923.[2] Kedže Ján z Briestenného je v listine uvedený medzi ostatnými významnými svedkami – zemanmi, naznačuje to, že obec aj rod existovali už oveľa skôr[3].

Už v 17. storočí sa rod Briestenských začal rozvetvovať a jednotlivé vetvy si začali písať prímená. Dokazuje to aj súpis šľachty Trenčianskej stolice z rokov 1646/47. V súpise sú uvedení: Ján starší, František, Michal, Juraj starší, Briestenskovci (Briesztenszky), Ján Briestenský, inak Mikloviech so synmi a Michal Briestenský, inak Václavoviech. V druhej polovici 17. storočia pribudla ešte vetva Briestenský, inak Dolný.[4]

V prvej polovici 18. storočia pribudla ďalšia vetva rodu - Briestenský, inak Némesi. Rod sa rozšíril aj mimo Briestenného – najskôr do Pružiny[1], neskôr do Nemeckého (dnes Nitrianskeho Pravna). V Nemeckom Pravne príslušníci rodu vlastnili kúriu v centre mestečka (na námestí). Pôsobili tu ako rektori na mestskej škole i ako organisti v kostole Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Príslušníci rodu boli aj súkennícki majstri a stali sa členmi súkenníckeho cechu v Nemeckom Pravne, ktorý tu existoval už od druhej polovice 16. storočia.

V 18. storočí sa príslušníci rodu Briestanský uvádzajú v prvej polovici storočia okrem Trenčianskej už aj v Nitrianskej a Tekovskej stolici, o niečo neskôr tiež v Báčskej a Hevešskej stolici. Známe sú aj údaje o niektorých členoch rodu. Štefan Briestenský bol roku 1717 notárom obce Veľké Kostoľany. Od roku 1777 pôsobil v Žiline Ján Jozef Briestenský (1751 – 1806) ako farár, neskôr aj žilinský vicearchidiakon, pôsobil do roku 1792. V rokoch 1797 až 1806 bol nitrianskym kanonikom.[4]

Juraj Briestenský bol roku 1668 familiárom baróna Michala Majthényiho, asesora Najvyššieho uhorského súdu.

I keď je samozrejmé, že rod používal vlastné heraldické znamenie (erb) určite už od 15. storočia, erb rodu sa našiel až na pečatiach príslušníka rodu z konca 18. storočia. Maďarský historik Béla Kempelen spomína erbovú listinu Briestenskovcov z roku 1726, nenašla sa však nikde uverejnená. Ak skutočne existovala, muselo ísť len o potvrdenie, alebo vylepšenie erbu.[5]

Erb rodu našli historici na pečatiach Andreja Briestenského (1788 – 1811), ako aj na pečati Jána Briestenského (1798). Farebné riešenie erbu uverejnil maďarský historik Július Andráši ml. v roku 1913. Erb Briestenských tvorí modrý štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí doprava obrátený dvojchvostý lev s mečom v pravej labe. Klenot tvorí biely pelikán kŕmiac svoje potomstvo. Prikrývadlá sú modro – zlaté a červeno – strieborné.[6]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

• Michael de Briest (16. storočie?), asi zakladateľ rodu
• Ján Briestenský (19. storočie?), richtár obce Briestenné
• Štefan Briestenský (18. storočie), notár obce Veľké Kostoľany
• Ján Jozef Briestenský (18. storočie), farár v Žiline, neskôr vicearchidiakon, nitrianský kanonik
• Anton Adalbert Bresztyenszky (* 1786 – † 1851), maďarský matematik a autor učebníc
• Andrej Bresztenszky (* 1769 – † 1842), rímskokatolícky kňaz
• Anton Vojtech Briesztanszký, OSB (* 1786 – † 1851), rímskokatolícky kňaz, rád svätého Benedikta - Benediktíni
• Anton Bresztyenszky (* 1806 – † 1834), rímskokatolícky kňaz
• Ján Bresztyenszky (* 1849 – † 1904), rímskokatolícky kňaz
• Július Bresztyenszky (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz, pochovaný je vo Vrícku - Münnichwies
• Alojz Ernest Bresztyánszky (* 1868 – † 1911), rímskokatolícky kňaz
• Ambróz Bresztyenszky (* 1869 – † ), rímskokatolícky kňaz

• 
  Kúria rodiny Briestenských v Nitrianskom Pravne
• 
  Zvonica v Briestennom z 19. storočia

• BRIESTENSKÝ. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 34 – 35.

• Briestenné (osada)

• Nitrianske Pravno
• Kúria Briestenských