Bitka o Iwó-džimu

Pôvodne sa predpokladalo, že bitka o relatívne malý ostrov skončí pomerne rýchlo, opak však bol pravdou. Vynaliezavosť generála Kuribajašiho, ktorý vytvoril z ostrova a hlavne vrchu Suribači jednu z najväčších podzemných pevností celého Japonska (opevnenie zahŕňalo 18 km podzemných tunelov), a odhodlanie japonskej posádky, ktorá mala od japonského velenia zakázané kapitulovať, viedli k tomu, že sa boj o ostrov napriek zdrvujúcej materiálnej a početnej prevahe Spojencov pretiahol na viac než mesiac a predstavuje jednu z najkrvavejších bitiek spojeneckej ostrovnej kampane.

Bitka skončila v noci z 25. na 26. marca, kedy sa zvyšky japonskej posádky, ktoré už nemali dosť potravín, munície ani pitnej vody, rozhodli pre samovražedný útok na spojenecké pozície. So smrťou niekoľkých stoviek japonských vojakov tak zanikol organizovaný ozbrojený odpor na Iwó-džime a ostrov bol nasledujúci deň vyhlásený za bezpečný. Je nutné podotknúť, že daný útok nepredstavuje len „lepšiu samovraždu“, ale aj posledný japonský úspech bitky, lebo spojenecké jednotky podcenili riziká takejto akcie, vďaka čomu sa Japoncom podarilo preniknúť do priestoru letiska a pobiť väčší počet pilotov a letiskového personálu, ktorého straty nebolo ľahké nahradiť.

Práve na vrchu Suribači urobil 23. februára 1945 Joe Rosenthal jednu z najslávnejších fotografií celej vojny – vztýčenie americkej zástavy. Jedným zo šiestich zobrazených amerických vojakov, ktorí dvíhajú americkú zástavu a podľa ktorých bol postavený známy vojenský pamätník v Arlingtone je vtedy ešte Slovák Michal Strank.

Príslušníci námornej pechoty pózujú pred zničeným japonským bunkrom s japonskou vlajkou v rukách

Z 22 060 japonských vojakov brániacich ostrov zahynulo v dôsledku bojov alebo spáchalo samovraždu 21 844. Do zajatia padlo len 216 mužov. 36 dňový boj o Iwo-džimu si vyžiadal 6800 mŕtvych na americkej strane, ďalších 20000 mužov bolo ranených. Počas operácie bolo 27 Američanov vyznamenaných Kongresovou Medailou za statočnosť, veľa z nich posmrtne. V žiadnej ďalšej bitke vojny neudelili Spojené štáty toľko týchto vysokých vyznamenaní.[1] Pre porovnanie, bitka o Okinavu trvala 82 dní, padlo v nej 62 000 Američanov, z ktorých 12 000 zahynulo alebo bolo nezvestných. Bitka v Ardenách trvala 40 dní a vyžiadala si stratu 90 000 Američanov, z toho 19 000 mŕtvych, 47 500 ranených a 23 000 nezvestných alebo zajatých. Do japonského zajatia padli dvaja príslušníci námornej pechoty, ani jeden z nich sa však nedožil konca bitky. Pri bojoch bola potopená USS Bismarck Sea, posledná americká lietadlová loď stratená vo vojne.

Boje o Iwo-džimu sú známe aj tým, že straty Americkej námornej pechoty v nej presiahli straty nepriateľských jednotiek, aj keď mali Japonci 3x viac mŕtvych ako Američania. Na rozdiel od ostatných bitiek na sklonku vojny v Pacifiku (napr. na Saipane alebo Okinave) na Iwo-džime nezahynuli v dôsledku bojov žiadni civilisti. Bolo to preto, že civilné obyvateľstvo bolo z ostrova evakuované ešte pred začiatkom bojových operácií. Američania po skončení bojov predpokladali, že v jaskyniach a opevnených priestoroch sa stále nachádza ešte asi 300 nepriateľských vojakov, v skutočnosti ich však na ostrove zostalo ešte asi 3000. Tí, ktorí podľa kódexu bušido nespáchali samovraždu, sa po nociach snažili získať vodu a potraviny. Niekoľko mužov sa skrývalo v opevneniach a jaskyniach až do roku 1949 resp. 1951.

Dôsledkom bitky bolo, že ostrov zostal okupovaný Spojenými štátmi až do roku 1968.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka o Iwó-džimu

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva o Iwodžimu na českej Wikipédii.