Bijeljina
Bijeljina (srb. Бијељина) je mesto na severovýchode Bosny a Hercegoviny, v republike Srbskej, v regióne Semberija. V roku 2013 malo podľa sčítania ľudu 45 291 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov je druhé najväčšie v Republike srbskej a šieste najväčšie v Bosne a Hercegovine.
Bijeljina | |||
Бијељина | |||
mesto | |||
![]() | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Entita | Republika srbská | ||
Nadmorská výška | 90 m n. m. | ||
Súradnice | 44°45′00″S 19°13′00″V | ||
Rozloha | 733,85 km² (73 385 ha) | ||
Obyvateľstvo | 45 291 (2013) | ||
Hustota | 61,72 obyv./km² | ||
![]() mesto na mape Bosny a Hercegoviny mesto na mape Bosny a Hercegoviny
| |||
Wikimedia Commons: Bijeljina | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Bijeljina je prvýkrát spomínaná v roku 1446. Evliya Çelebi opísal v 17. storočí Bijeljinu ako mesto s piatimi stovkami domami a piatimi veľkými obytnými štvrťami (Mahal). V roku 1838 získalo mesto prvú školu, a v roku 1902 tu bola otvorená prvá európska škola západného typu; potom, čo sa mesto stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska. V základnej škole v Bijeljine učil tiež Jovan Dučić.
Bijeljina je jedným z prvých miest, kde v roku 1992 došlo k stretom na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine.
Obyvateľstvo
V roku 1991 mala Bijeljina celkom 36 414 obyvateľov, ktorí sa v sčítaní ľudu, uskutočnenom tesne pred vypuknutím bosnianskeho konfliktu v 90. rokoch, prihlásili k nasledujúcim národnostným skupinám:
- Bosniaci - 19 024 (52,24%)
- Srbi - 10 450 (28,69%)
- Chorváti - 366 (1,00%)
- Juhoslovania - 3 452 (9,47%)
- Ostatné / neznáme - 3 122 (8,60%)
Po skončení vojny došlo k homogenizácii národnostného zloženia obyvateľstva. Do Bijeljiny prišli Srbi z miest, odkiaľ boli vyhnaní bosnianskou armádou (Tuzla, Zenica, Sarajevo). Z Bijeljiny odišli Bosniaci, ktorí boli vytlačení srbskými silami. Počet obyvateľov mesta sa po vojne vplyvom vnútorných presídľovaní obyvateľstva zvýšil o 30-40%.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bijeljina na českej Wikipédii.