Bielovodské sedlo
Bielovodské sedlo (občas nazývané Nižné Bielovodské sedlo, dávnejšie Bialčanske sedlo, poľ. Białczańska Przełęcz, Niżnia Białczańska, Przełęcz, nem. Untere Froschscharte, Froschsattel, maď. Alsó Békáscsorba, Békásnyereg) je široké trávnaté sedlo v severnom vedľajšom hrebeni Rysov a severozápadnom hrebeni Veľkého Žabieho štítu, medzi Kopou nad Žabími vrátkami a Ovčími vežičkami vo Vysokých Tatrách. Jeho dva doly sú predelené Bielovodským hrbom.[1]
| Bielovodské sedlo | |||
| sedlo | |||
 Vzadu v oblakoch je Ľadový štít a v popredí zelené trávnaté Bielovodské sedlo. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | 2 024 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°11′34″S 20°05′05″V | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Bielovodské sedlo | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dávnejšie cez sedlo viedol chodník z Doliny Rybieho potoka do Žabej doliny bielovodskej. V súčasnosti sedlo leží na poľsko-slovenskej hranici a nevedie ním turistický chodník.
Názov
Je odvodený od Bielovodskej doliny.[1]
Prvovýstupy
Sedlo poznali oddávna pastieri a neskôr turisti.
Prvé známe výstupy do sedla:
- V lete: Edward Walery Janczewski, 25. júla 1909
- V zime: Jan Alfred Szczepański, 28. januára 1925
Turistika
Do sedla nevedie turistická značka.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Białczańska Przełęcz na poľskej Wikipédii.