Bear Grylls

Prvýkrát sa Bear Grylls ukázal v televízii v reklame na deodorant značky Sure (u nás ako Rexona). Reklama obsahovala scény z jeho výstupu na Mount Everest. Taktiež sa objavil v armádnej protidrogovej televíznej kampani britského Ministerstva obrany a i v jednej z reklamných kampaní svetovo známeho obchodného domu Harrods.

V Spojených štátoch sa od januára 2009 vysielali dve reklamy s Bearom Gryllsom pre cereálie Post's Trail Mix Crunch Cereal. Objavil sa i v reklamnom web seriáli mexickej značky piva Dos Equis' s názvom Most Interesting Academy. V krátkych webizodách (Survival in the Modern Era) sa predstavil ako inštruktor pre prežitie v bežnom mestskom prostredí. Ďalej sa ukázal v reklamnom spote pre Kurz Alfa, čo je kurz základov kresťanskej viery. V roku 2013 nakrútil inštruktážne video pre leteckú spoločnosť Air New Zealand a tri reklamy na odolný smartfón Kyocera Torque.

Grylls bol pozvaný do veľkého množstva britských či amerických televíznych talk show ako Friday Night with Jonathan Ross, The Oprah Winfrey Show, Late Night with Conan O'Brien, The Tonight Show with Jay Leno, TopGear, Attack of the Show, Late Show with David Letterman, Jimmy Kimmel Live! a Harry Hill's TV Burp.

V roku 2005 Bear Grylls nakrútil štvordielnu reality-show s názvom Útek k légiám (Escape to the Legion). Seriál zachytáva Gryllsa a jedenásť ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa pokúšajú prejsť mesačným výcvikom francúzskej Cudzineckej légie. Výcvik sa odohráva v bývalej legionárskej pevnosti v západnej časti Sahary.

V seriáli Človek proti divočine Bear Grylls divákom demonštruje základné pravidlá potrebné k prežitiu v extrémnych podmienkach mimo ľudskú civilizáciu. Na začiatku každej epizódy je Grylls vysadený v najnehostinnejšom prostredí danej krajiny a jeho úlohou je prežiť. Diváka zoznamuje so znalosťami potrebnými k získaniu pitnej vody, uloveniu koristi, vybudovaniu prístrešku, či zdolaniu prírodných prekážok na ceste k civilizácii. Počas cesty rozpráva príbehy o ľudoch, ktorí sa v podobnej divočine stratili, zranili či zabili.

Seriál bol vyrobený pre britskú televíziu Discovery Channel a začal sa vysielať v roku 2006. Dosiahol veľkého úspechu a nakrútených bolo celkom 7 sérií. V dvoch špeciálnych epizódach sa dokonca spoločne s Bearom Gryllsom pokúšal o prežitie v extrémnom prostredí i americký herec Will Ferrell či Jake Gyllenhaal. V marci 2012 televízia seriál zrušila následkom zmluvných rozporov s Bearom Gryllsom[1].

V roku 2010 sa na americkom Discovery Channel začal vysielať Gryllsov ďalší projekt s názvom V najhoršom prípade (Worst Case Scenario). Seriál má 12 epizód a Grylls v ňom čelí potenciálnym životným situáciam do akých sa môže dostať každý človek. Ukazuje ako sa zachovať pri páde do zamrznutého jazera, pri uviaznutí v pokazenom výťahu alebo ako utiecť z horiaceho bytu či potápajúceho sa auta.

Roku 1997 sa Bear stal najmladším Britom, ktorý zdolal horu Ama Dablam v Himalájach. Hlavný vrchol dosahuje výšky 6 812 m.

26. mája 1998 si Bear Grylls splnil svoj detský sen, keď sa ako 23-ročný zapísal do Guinnessovej knihy rekordov ako najmladší Brit, ktorý dosiahol vrchol Mount Everest. Jeho rekord bol prekonaný až roku 2005 Jakeom Meyerom (vo veku 21 rokov) a roku 2006 Robom Gauntlettom (vo veku 19 rokov).

Výstup trval tri mesiace a Beara Gryllsa sprevádzalo extrémne počasie, nedostatok spánku a nedostatok kyslíka v tzv. „zóne smrti“ od výšky 8 000 metrov. Na ceste späť sa Bear Grylls takmer zabil pádom do ľadovcovej trhliny vo výške 5 800 m. Keď pod ním náhle praskol ľad, pri páde upadol do bezvedomia a prebral sa hojdajúc na konci svojho lana. Život mu zachránil jeho pohotový horolezecký partner a lano.

Expedícia touto výpravou vyzbierala prostriedky pre detskú charitatívnu organizáciu Rainbow Trust a detskú nemocnicu Great Ormond Street Hospital v Londýne.

V roku 2000 Bear Grylls oboplával Veľkú Britániu na vodnom skútri za účelom získať peniaze pre záchranné člny charitatívnej organizácie Royal National Lifeboat Institution. Plavba trvala 30 dní. Taktiež vesloval nahý 22 míľ pozdĺž rieky Temža, aby získal peniaze pre kamaráta, ktorý pri lezeckej nehode prišiel o nohy.

V roku 2003 viedol Grylls päťčlenný tím, do ktorého patril i Bearov priateľ z detstva, kolega z SAS a lezecký partner z Mount Everestu Mick Crosthwaite. Cieľom výpravy bolo preplávanie severného Atlantického oceánu na motorovom nafukovacom člne. Posádka počas cesty čelila búrlivým vetrom, ľadovcom, búrkam a podchladeniu. Cestu z kanadského Halifaxu v Novom Škótsku do škótskej dediny John o' Groats zdolali len s veľkými ťažkosťami.

V roku 2005 preletel spoločne so svojím tímom na motorovom paraglide cez najvyššie vodopády sveta Angel Falls vo Venezuele.

V roku 2005 Bear Grylls spoločne s balonistom a horolezcom Davidom Hempleman-Adamsom a poručík komandérom Alanom Vealom vytvorili svetový rekord za najvyššiu „open-air“ formálnu večeru. Podarilo sa im to pomocou teplovzdušného balónu vo výške 7 600 m, pod ktorým mali špeciálne upravený stolík. Oblečení boli v oblekoch typických pre slávnostné príležitosti a nechýbala im ani kyslíková maska.

V roku 2007 preletel pomocou motorového paraglidu cez pohorie Himaláje. Vytvoril tým nový svetový rekord. Grylls vzlietol z výšky 4 440 m, 8 míľ južne od pohoria. Pri prelete dosiahol výšky 9 000 m, čo je takmer o 3 000 m vyššie než bol predchádzajúci rekord. Počas svojho letu musel Bear zvládnuť teploty klesajúce až na -60 °C a nebezpečne nízky obsah kyslíka. Celá udalosť bola filmovaná pre Discovery Channel a britský Channel 4. Hoci spočiatku Grylls plánoval prelet cez samotný vrchol Everestu, povolenie získal len na prelet južne od vrcholu kvôli čínskemu vzdušnému priestoru.

V roku 2008 Bear Grylls viedol štvorčlenný tím na výstup na jeden z najodľahlejších vrcholov sveta v Antarktíde. Výpravou sa vyzbierali prostriedky pre charitatívnu organizáciu Global Angels, ktorá sa venuje detskej charite a osvete o alternatívnych zdrojoch energie. Jedným z cieľov misie bolo i preskúmanie pobrežia Antarktídy na nafukovacom člne, čiastočne poháňaným bioetanolom. Potom sa cestovalo cez rozsiahlu zamrznutú púšť s využitím vetra kite-skiingom a elektrinou poháňaným paraglidom.

Expedícia bola ukončená predčasne v dôsledku Gryllsovho zranenia pri kite-skiingu. V rýchlosti 50 km/h sa mu lyže zachytili v ľade, čo ho vymrštilo do vzduchu a pri dopade si zlomil rameno.

V roku 2008 sa Bear Grylls opäť zapísal do Guinnessovej knihy rekordov. Spoločne s Alom Hodgsonom a Freddym MacDonaldom podnikol najdlhší nepretržitý indoor voľný pád. Gryllsov tím prekonal predchádzajúci rekord amerického tímu (1 hodina 36 minút) o niekoľko sekúnd. Pokus bol na podporu charity Global Angels.

V auguste 2010 viedol Bear Grylls expedíciu päťčlenného tímu skrz tzv. Severozápadnú cestu na nafukovacom ľadoborci. Celkovo prešli 4 000 km. Expedícia mala vyzdvihnúť povedomie o efektoch globálneho otepľovania a získať peniaze pre detskú charitu Global Angels.