Barbora Habsburská

Narodila sa ako jedenáste dieťa (ôsma dcéra z pätnástich potomkov) cisára Ferdinanda I. a Anny Jagelovskej, dcéry Vladislava II..

Vyrastala s rodičmi a súrodencami v Innsbrucku, kde jej výchova prebiehala v prísnom cirkevne charitatívnom duchu – od roku 1547 bola spolu so sestrami Magdalénou, Margarétou, Helenou a Janou vychovávaná a vzdelávaná v katolíckom kláštore v Innsbrucku. Súčasníci ju opisovali ako nepeknú, alebo nie príliš vzhľadnú.

Niekoľko plánov na Barbarin sobáš zlyhalo, preto ju vydali až ako 26 ročnú. Svadba sa konala 5. decembra roka 1565, jej manželom sa stal ovdovený ferrarský vojvoda Alfons II. d'Este, ktorého prvá manželka Lukrécia Medicejská zomrela štyri roky predtým (v apríli 1561). Predsvadobné rokovania boli dlhé, lebo pôvodne vojvoda prejavil záujem o sobáš s Barbarinou o osem rokov mladšou a atraktívnou sestrou Janou. Hoci išlo o dynastický sobáš (Habsburgovci jeho prostredníctvom dúfali oslabiť vplyv francúzskeho kráľovského rodu Valois na dom d'Este), prežila Barbara s vojvodom šťastné a harmonické manželstvo, ktoré však neprinieslo žiadne deti. Bývala často chorá, od roku 1566 trpela tuberkulózou.

Získala si lásku a úctu svojich poddaných, lebo sa venovala charitatívnym činnostiam a náboženskému životu, podporovala jezuitský rád, predovšetkým však všetkých potrebných a chudobných. Keď v rokoch 1570 – 1571 postihlo vojvodstvo zemetrasenie, vzala si Barbara na starosť zaopatrenie dievčat, ktoré zostali bez rodičov a neskôr založila pre osirelé dievčatá sirotinec Conservatorio delle orfane di s Barbara.

Duchovnými vodcami vojvodkyne boli jezuiti. Bola horlivou katolíčkou, to jej však nebránilo mať tesný a vrelý vzťah so svojou protestantskou svokrou Renátou Francúzskou.

Zomrela ako tridsaťtriročná na tuberkulózu vo Ferrare a tu ju aj pochovali. Jej manžel sa v januári roku 1579, sedem rokov po jej smrti, ešte raz oženil, a to s dcérou Barborinej staršej sestry Eleonóry, mantovskou princeznou Margarétou Gonzagovou; i toto jeho manželstvo, rovnako ako obe predošlé, bolo bezdetné.