Búrka (Ostrovskij)

Búrka (rus. Гроза) je divadelná hra ruského dramatika Alexandra Nikolajeviča Ostrovského. Má podtitul Dráma v piatich dejstvách a pokračuje v Ostrovského línii hier kritických voči kupcovskému stavu v Rusku. Autor sa tentokrát neubral smerom veselohry, ale „vzájomné vzťahy tyranstva a pokory doviedol do tých najtragickejších dôsledkov.“[1]

Toto je článok o Ostrovského hre. O rovnomennej hre Williama Shakespeara pozri Búrka (Shakespeare).

Hra

Ostrovskij začal písať hru v júli roku 1859 a dokončil ju 9. októbra toho roku. Ešte v ten istý mesiac ju prečítal umeleckému kolektívu Malého divadla v Moskve a odovzdal na schválenie cenzorskému úradu.

Prijatie a inscenačná tradícia

Premiéru mala Búrka na javisku Malého divadla 16. novembra 1859.

Konzervatívna kritika prijala Búrku otvorene nepriateľsky. Kritika z demokratického tábora však uvítala zrod Búrky s nadšením a vyzdvihla rázny a hlboký protest, vyjadrený v hre, proti feudálno-poddanským poriadkom. Mnohé ruské literárne osobnosti sa vyjadrovali o hre veľmi pozitívne. Ivan Sergejevič Turgenev o hre povedal: „Najudivujúcejšie, najveľkolepejšie dielo ruského obrovského talentu, ktorý sa vás úplne zmocní.“[2] Ivan Alexandrovič Gončarov vo svojom posudku o Búrke napísal: „Podobné dielo v oblasti drámy v našej literatúre neexistuje. Niet pochybností, že zaberá a akiste bude dlho zaberať prvé miesto pre svoje vysoké, klasické estetické hodnoty."

Adaptácie

Hra inšpirovala vznik viacerých diel.

Operné adaptácie
  • Búrka, opera ruského skladateľa V. I. Kašperova na libreto Ostrovského z roku 1867
  • Káťa Kabanová, opera českého skladateľa L. Janáčka na vlastné libreto z roku 1921
  • Búrka, opera ruského skladateľa B. Asafjeva z roku 1940
  • Búrka, opera ruského skladateľa I. Dzeržinského z roku 1940
  • Búrka, opera ruského skladateľa V. N. Trambického z roku 1941
  • Búrka, opera talianskeho skladateľa L. Roccu z roku 1952
  • Búrka, opera ruského skladateľa V. Puškova z roku 1962

Hudba inšpirovaná hrou

Film

Osoby
  • Savel Dikoj; miestny kupec, významná osoba v meste
  • Boris Dikoj; jeho synovec, dobre vychovaný mládenec
  • Marfa Kabanovova prezývaná aj Kabanovka; bohatá kupcovka, vdova
  • Tichon Kabanov; jej syn
  • Katerina; jeho manželka
  • Varvara; jeho sestra
  • Kuligin; mešťan, hodinár-samouk, pokúšajúci sa vynájsť perpetuum mobile
  • Váňa Kudriaš; mládenec, Dikého kancelista
  • Šapkin; mešťan
  • Fiokluša; potulná pútnička
  • Glaša; slúžka Kabanovovej
  • Urodzená pani s dvoma lokajmi; pomätená starena, asi sedemdesiatročná
  • obyvatelia mesta - muži i ženy

Dej

Dej hry sa odohráva v lete v meste Kalinovo na brehu rieky Volgy. Z rozhovoru medzi Kuliginom, Kudriašom a Šapkinom sa dozvedáme o miestnych kupcoch, najmä o Savelovi Dikojovi. Dikoj je nepríjemný a konfliktný muž, ktorý sa s obľubou vyhýba plateniu a neváha sa pohádať s kýmkoľvek kvôli čomukoľvek. Jeho synovec, Boris, je dobre vychovaný mladý muž, ktorý býva u svojho strýka, len preto že to bola posledná vôľa jeho umierajúcej starej matky. Dikoj sa mu ale aj tak vyhráža, že mu dedičstvo po starkej nevyplatí. Boris je nešťastný, že musí byť práve v Kalinove, taktiež sa priznáva, že je zamilovaný. No na svoju milú nemôže ani pozrieť.

Do deja vstupuje rodina Kabanovových: Kabanovka, jej deti Varvara a Tichon s manželkou Katerinou. Kabanovova všetkých s obľubou terorizuje. Tichon je vykresľovaný ako muž, ktorý i keď miluje svoju manželku, vždy sa nechá zlomiť vlastnou matkou. Absentuje u neho vlastný názor i vôľa konať sám za seba. S obľubou chodí svoju neutešenú situáciu zapíjať do krčmy.

Referencie
  1. Dobroľubov, N. A.: „Lúč svetla v ríši temna.“, Sovremennik, 1860.
  2. Fet, A. A.: „Moi vospominanija.“, s. 313, 1890.

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.