Alexandr Nikolajevič Ostrovskij
Alexandr Nikolajevič Ostrovskij (rus. Александр Николаевич Островский; * 12. apríl 1823, Moskva, Ruská ríša – † 14. jún 1886, Ščelykovo, Ruská ríša) bol ruský dramatik. Vo svojich dielach sa zameriaval predovšetkým na život moskovskej spoločnosti.
| Alexandr Nikolajevič Ostrovskij | |||
 ruský dramatik | |||
| Narodenie | 12. apríl 1823 Moskva, Ruská ríša | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 14. jún 1886 (63 rokov) Ščelykovo, Ruská ríša | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Alexandr Nikolajevič Ostrovskij (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Tvoril v období realizmu a jeho dramatické diela sa radia k dielam jeho súčasníkov Leva Nikolajeviča Tolstého, Fiodora Michajloviča Dostojevského a Ivana Sergejeviča Turgeneva.
Život a dielo
Ostrovskij sa narodil do rodiny moskovského obchodného právnika a tak mu bol svet obchodovania blízky už od malička. Po skončení moskovského gymnázia, Ostrovskij študoval právo. Po skončení štúdia v roku 1843 vstúpil do štátnej služby a pracoval na súdoch až do 1851. Mnohé charaktery, či už z jeho rodinného prostredia alebo z pracovných skúseností mu poslúžili ako predobraz postáv z komédie Dohodneme sa, veď sme svoji.
Už ako sedemnásťročný chlapec si Ostrovskij obľúbil svet divadla a v roku 1847 začal písať svoje prvé dramatické pokusy, ktoré aj verejne prezentoval. Ešte v ten istý rok sa mu podarilo vydať jednu zo scén komédie Veď sme svoji, ktorá bola vydaná vo svojej úplnosti o tri roky neskôr, v roku 1850 pod názvom Bankrot. Vďaka tejto hre si Ostrovskij získal reputáciu zručného dramatika. Sarkastický, ale pravdivý obraz o moskovských obchodníckych kruhoch v nich vzbudil veľkú nevôľu a hra bola zakázaná. Po zásahoch cenzúry bola znovu vydaná v roku 1859 a v tejto spotvorenej forme mala premiéru v roku 1861. Pôvodný text hry sa na javisku objavil až v roku 1881. Práve táto hra prispela k Ostrovského odchodu zo štátnej služby.
Po odchode zo štátnej služby sa Ostrovskij začal naplno venovať písaniu - spomedzi ruských autorov je výnimočný práve tým, že sa venoval výlučne iba dráme a divadlu. Počas svojho života napísal 48 hier, z toho osem bolo veršovaných. Venoval sa rôznym témam, či už to boli ruské dejiny alebo rozprávkové hry. Ťažisko jeho práce však leží v manieristických drámach kriticky zobrazujúcich moskovskú spoločnosť.
Nasledovala ďalšia hra - Chudoba cti netratí - vznikla pod vplyvom slavianofilského hnutia - Ostrovskij v nej kontrastuje ruskú tradíciu, ktorej pokladmi sú milosť a láska, s povrchnosťou a pozlátkou západnej civilizácie. Nasledovali hry Bez vena a Nesadaj si do cudzích saní. Práve táto hra bola prvou, ktorú v roku 1854 uviedli v divadle.
V roku 1856 sa Ostrovskij vydal na cestu po krajoch v okolí Volgy. Taktiež sa uchádzal o post ministra námorníctva - jeho úlohou bolo vykonať prieskum a podať správu o riečnej navigácii na Volge a využiteľnosti kraju pre námorníctvo. Taktiež mal za úlohu vykonať etnologický prieskum medzi obyvateľstvom. Zapisoval zvyky, obyčaje a pracovné podmienky obyvateľov. Tento výlet priamo ovplyvnil Ostrovského hry Les a Búrka. Práve Búrku považujú za Ostrovského majstrovské dielo.
Výberová bibliografia
Externé odkazy
- Alexander Nikolalejvič Ostrovskij; biografia (po anglicky)
- Ostrovského diela na stránkach Projektu Gutenberg (po anglicky)
- Monologue Archive; archív monológov z Ostrovského hier (po anglicky)