Anti
Anti alebo Antovia boli ľud neznámeho pôvodu vo východnej Európe.
_-_Germanic_gold_buckle%252C_Hungary.jpg.webp)
Anti sídlili v 2.-3. storočí po Kr. severne od Azovského mora. V 4.-6. storočí sídlili už na strednom a dolnom Podneprí (až k Dnestru, Prutu a dolnému Dunaju). Spomína ich Jordanes (pozri nižšie), podľa ktorého v 4. storočí Antov a ich kráľa menom Boz aj so 70 náčelníkmi porazili Góti. Z obdobia prvej polovice 6. storočia o Antoch informuje Prokopius Cézarejský ktorý okrem iného píše, že Sklavíni (Slovania?) a Anti hovoria tou istou "barbarskou" rečou, žijú v rovnostárskom, demokratickom zriadení a obidve skupiny mali kedysi spoločný názov "sporoi" (Sporovia). Antov okrem toho opisuje ako nomádov, ktorí boli polonahí, bosí, mali kopije a štíty a uctievali boha blesku.
Z rokov 514 až 517 texty spomínajú spoločné útoky Slovanov, Bulharov a Antov na Byzantskú ríšu. Za Justiniána I. sa spomína aj samostatný útok Antov. Okolo roku 533 sa spomína krátka vojna medzi Slovanmi a Antami. V roku 545 sa Anti spojili s Byzantskou ríšou proti Bulharom, za čo za odmenu dostali mesto Tyras na Dnestri. V 6. storočí sa spomínajú už aj antské mená (Mezamir, Dabragez) a sú pôvodom slovanské.
Okolo polovice 6. storočia Jordanes (ktorý odkazuje na staršie zdroje - Plínia staršieho, Tacita a Ptolemaia) identifikuje Antov s Venedmi a Sklavínmi (Slovanmi?), keď píše:
- ...od prameňa Visly...sídlia početné kmene Venedov. Hoci sa ich pomenovania menia podľa rôznych kmeňov a sídiel, hlavnými menami sú Sklavíni a Anti... ;
- Sklavíni sídlia v krajine od mesta Novietunum a Mursianského mora po Dnester, na severe po Vislu; močariny a lesy im nahrádzajú mestá. Anti sú z nich najpočetnejší a sídlia tam, kde Pontské more tvorí oblúk... ;
- Venedi, ako už bolo ...spomenuté, pochádzajú z jedného koreňa a majú dnes tri mená: Venedi, Anti a Sklavíni...
Jordanes v tom istom texte spomína, že jedna z pohrebných slávností nad Atilovým hrobom (5. stor.) bola "strava", čo je z dnešného pohľadu všeslovanský výraz.
V rokoch 558-560 Avari rozbili antský kmeňový zväz. V rokoch 577 - 583 Anti v spojenectve s Byzantskou ríšou donútili Slovanov ukončiť útoky na Byzanciu, v roku 584 však Anti opäť v spojenectve s Byzanciou odrážali avarsko-slovanské útoky na Byzanciu. V roku 602 poslali Avari proti Antom svoje vojsko. Ako útok dopadol nie je známe. Antov posledný raz spomína vojenský traktát "De militari scientia" z roku 612 po Kr, a to medzi etnikami, ktoré nemajú bielu kožu.
Názory na Antov
Názov Anti je neslovanského pôvodu, veľmi pravdepodobne iránskeho. Antov ako takých autori dnes považujú buď za Slovanov (Venedi, Viatiči a podobne), alebo pôvodne za Neslovanov a neskorších Slovanov, alebo za Neslovanov (Góti, Alani a podobne).
P. J. Šafárik, opierajúc sa o Jordana, považoval Venedov, a teda aj Antov, za Slovanov hovoriacich slovanským jazykom. Podľa ruského archeológa V. V. Sedova (koniec 70. rokov) sa Antovia okolo roku 300 po Kr. oddelili od Venedov, boli teda - podobne ako tvrdí Jordanes - pôvodne Venedmi. Podľa Trubačeva neboli Anti (ani Venedi) pôvodne slovanské etniká, ale etniká na periférii slovanského územia, ktorých názvy susedné národy iba sekundárne preniesli na Slovanov (Sklavínov).
Sovietski (ruskí) archeológovia celkovo zvykli a dodnes zvyknú rozlišovať dve príbuzné slovanské kultúry: pražskú (pražsko-korčakský typ keramiky; ekvivalent Jordanových Sklavínov) a peňkovskú zónu (peňkovská skupina [medzi Donom a Dnestrom]; ekvivalent Jordanových Antov). Nálezy peňkovskej skupiny svedčia o jej prenikaní na juh, najmä do Rumunska.
Podľa archeologických nálezov skutočnosť, že lúčovité spony typu Martynovka sa šírili z Ukrajiny na Balkán, dokladá šírenie antských kmeňov na Balkán.