Avantgarda (umelecké obdobie)
Avantgarda (z fr. avantgarde /ɑvɑ̃ gɑʁd/ - "predná línia", "predvoj") je súbor (pôvodne francúzskych, neskôr aj iných) umeleckých smerov, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia. Termín sa používa aj na označenie experimentálnej tvorby so zreteľom na umenie, kultúru a politikov.
Vznik
Začiatkom 20. storočia symbolizmus postupne strácal vedúce postavenie. Moderné smery menili svoju podobu. Takto sa vyčlenila z moderných smerov avantgarda – fr. l´avantgarde = predvoj. Vzdor umelcov voči spoločnosti sa uskutočňoval ako gesto osamelosti a jej odmietania, a ako skutočná revolta (vzbura), no už nie osamelých jednotlivcov, ale ako organizované vystúpenie názorovo jednotných tvorcov umenia. Avantgardu charakterizuje aj kolektivizmus a programotvorné úsilie (jednotlivé prúdy zostavujú svoje umelecké manifesty, programy). Začiatky avantgardy sa kladú pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Pod termínom avantgarda rozumieme širokú škálu ideologicko-estetických programov.
Najvýznamnejšie avantgardné smery
Futurizmus
Z lat. futurus, v preklade budúcnosť. Jeho zásady sformuloval Fillipo Tommaso Marinetti. Futuristi ospevovali všetky vymoženosti modernej techniky a civilizácie. Nadchýnali sa vedeckými objavmi. Marinetti odôvodnil hl. znaky futuristickej poetiky v práci Oslobodené slová a v Manifeste svetového futurizmu. Odmietol normy a konvencie, proklamoval dynamickosť, oslavu modernej doby, oslobodenie od tradície, glorifikáciu vojny, zrušenie interpunkcie, prednosť dával podstatným, prídavným menám a slovesám v neurčitku. Po 1. sv. vojne sa stal stúpencom fašizmu. Hlavným predstaviteľom futurizmu v slovenskej literatúre je J. R. Poničan.
Kubizmus
Z lat. cubus, v preklade kocka. Umelecký smer, ktorý vznikol na začiatku 20. storočia vo Francúzsku. Založili ho výtvarníci Pablo Picasso a George Braque. Usilovali sa odkryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárnenia umeleckej postavy. Básnici využívali voľné asociácie predstáv bez logickej úpravy básní – takto vznikol typ básne kaligram – autorom prvých básní tohto typu bol Guillaume Apollinaire.
Kubofuturizmus
Z lat. futurus, v preklade budúcnosť, budúci. Predstavuje spojenie statických a dynamických prvkov. Vrátil poézii emocionálnosť, predvídavosť, zmyslovosť a dal základy pre voľný verš. Najvýraznejšie sa prejavil Apollinaire, ktorý vytvoril báseň Pásmo.
Konštruktivizmus
Lat. zostavenie. Spojený s rozvojom techniky a racionálnym plánovaním vznikol v Rusku. V literatúre kladie dôraz na svet a konštrukciu a štruktúru diela a úsporné a logické vyjadrovanie. Reprezentovali ho E. Bagrickij a V. Ibnerová.
Expresionizmus
Z lat. expressus, v preklade výrazný, expresívny. V Nemecku na začiatku 20. storočia do popredia vstával vnútorné zážitky umeleckého tvorcu , zobrazovaných postáv. Zveličuje záporné javy a chce zmeniť svet pomocou lásky. Zaoberá sa psychológiou jednotlivca využíva kontrasty prechádza ku karikatúre a deformácii. Viacerí jeho stúpenci odmietali imperialistickú svetovú vojnu. V próze a dráme prevažuje lyrika (B. Brecht, E. M. Remarque, u nás I. Horváth, J. C. Hronský).
Dadaizmus
Z fr. dada, v preklade koníček. Vznikol vo Švajčiarsku. Dadaisti sa búrili proti dobe a proti vojne, vracali sa k detskému veku, chceli zachytiť jeho bezstarostnosť a hravosť ako protiklad utrpeniu ľudstva 1. svetovej vojne. Ich poézia sa vyznačuje deštrukciou (rozklad) jazyka, ktorý dopĺňali zmesou zvukov, novotvarmi často nezrozumiteľnými výrazmi. Zakladateľom dadaizmu bol Tristan Tzara.
Poetizmus
1924-Praha, zakladatelia Vítězslav Nezval a Karel Teige. Má veľa príbuzného so surrealizmom. Poetisti zdôrazňovali sen, fantáziu, predstavivosť, zmyslové vnemy, asociácie. Všímali si radostné, veselé stránky života. Snažili sa nájsť krásu aj vo všednom živote. Svet vnímali ako hru farieb, svetiel, zvukov, vôní a pohybu. Verše poetistov vynikajú ľubozvučnosťou, vtipnými metaforami a sviežimi, prekvapivými rýmami. Predstavitelia sú L. Novomestský, F. Kráľ, V. Beniak, P. G. Hlbina a ďalší.