Arménsky chrám svätého Juraja (Plovdiv)

Prví Arméni sa na území dnešného Bulharska začali objavovať v priebehu 5. – 6. storočia,[7] pričom v dnešnom Plovdive boli prvýkrát zaznamenaní okolo roku 570 a od tej doby nepretržite patrili k najpočetnejším ako aj najvýznamnejším menšinám v meste.[6] Počet Arménov v Bulharsku sa ďalej podstatne navýšil v priebehu 8. – 10. storočia, kedy byzantskí vládnuci predstavitelia presúvali celé arménske komunity na územie bulharskej Macedónie a Trácie. Ďalšia z emigračných vĺn Arménov na územie dnešného Bulharska prebehla v 16. storočí a arménske komunity tak v tom čase už boli rozšírené v mnohých bulharských mestách, pričom plovdivská arménska komunita bola najväčšia a najvýznamnejšia zo všetkých. Jedným z významných míľnikov pre arménsku menšinu v meste bola práve kúpa pôvodne gréckeho pravoslávneho chrámu svätého Juraja, ktorý sa stal prvým arménskym svätostánkom v meste a na ktorého mieste bol v roku 1828 postavený súčasný chrám.[6] Počet Arménov v meste sa navýšil aj v rokoch 1920 – 1922 po arménskej genocíde, ako aj v dôsledku grécko-tureckej vojny.[7][4] V dôsledku týchto udalostí do Bulharska vrátane Plovdivu emigrovalo približne 20 000 – 22 000 arménskych utečencov. Plovdiv ostal do súčasnosti najväčím a najvýznamnejším centrom arménskej menšiny v Bulharsku. Je zároveň miestom, kde sa do súčasnosti zachovalo najviac fyzickej evidencie historickej arménskej komunity v podobe množstva architektúry.[7]

História chrámu siaha hlboko do minulosti,[5] konkrétne približne ku koncu 4. storočia, kedy sa oblasť okolo dnešného Plovdivu stala súčasťou Byzantskej ríše.[4] Už v tom čase bol v severozápadnom svahu pahorku Nebet tepe postavený prvý kresťanský chrám zasvätený svätému Jurajovi.[4] Chrám sa nachádzal vo vnútornom areáli vtedajšej pevnosti[5] pri severnej stene pevnostného múru.[4] Vo svojom prvotnom vzhľade chrám existoval do roku 447, kedy bolo vtedajšie Trimoncium vypálené počas nájazdu Hunov, vzápätí bol však obnovený. V roku 1096 počas prvej križiackej výpravy sa v chráme slúžili bohoslužby pre križiackych rytierov prechádzajúcich mestom.[4] Z obdobia druhej križiackej výpravy sa dochovala písomná zmienka o chráme z roku 1149 v podobe zvitku na ktorom je zaznamenané,[5][4] že v oltárnej časti[4] chrámu bol s veľkými poctami pochovaný biskup Alvisius z Arras, ku ktorého hrobu sa prišiel pokloniť sám Ľudovít VII., ktorý výpravu viedol.[5][4] V období Druhá bulharská ríša bol chrám spočiatku využívaný, pričom ho navštevovali aj cári Ivan Asen I. a Peter, no cár Kalojan ho nechal z dôvodu svojej nenávisti k Byzantíncom zbúrať. Chrám dal následne obnoviť v roku 1205 jeho nástupca, cár Ivan Asen II. Ešte raz bol chrám poničený a následne obnovovaný v roku 1364. V roku 1520 bol napokon chrám sultánskym dekrétom, tak ako všetky ostatné bulharské chrámy v meste, odovzdaný do správy gréckeho patriarchátu. V roku 1657 bol chrám poničený tureckými obyvateľmi mesta.[4]

Počet Arménov v meste narastal[4] a tak v roku 1675 predala plovdivská metropola chrám arménskej komunite pre jej potreby.[7][5] V roku 1828[5][4][2][7] bola pôvodná budova zbúraná[4] a na jej mieste bola postavená nová budova chrámu, ktorá sa zachovala do súčasnosti.[5][4] Hlavnými sponzormi stavby boli bohatí plovdivskí občania, predovšetkým Chajrabed Čorbadži, Tateos Aga, Manuk Chintlijan a Chadži Garabed ale aj iní. Výstavba bola dokončená 26. októbra 1828 a 8. decembra toho istého roku bol chrám aj vysvätený. Chrám vysvätil arcibiskup Mesrob z Andrianopolu.[4] V čase výstavby bola v areáli postavená aj budova arménskej školy.[5] V roku 1850 bola v chrámovom dvore postavená zvonica.[4] Ku koncu 19. storočia bola postavená ďalšia školská budova (postavená v roku 1894) a [8] ako aj budova arménskeho komunitného centra (postavená v roku 1883).[8]

Chrám svätého Juraja je aj v súčasnosti funkčným arménskym chrámom a spoločne so školou sú centrom arménskej komunity v meste.[7]

Chrám bol postavený[6][5][2][4] dvoma[6] arménskymi architektmi, ktorí boli na stavbu prizvaní z oblasti Malej Ázie.[6][5][2][4] Bol postavený na mieste pôvodného menšieho chrámu, ktorý bol z dôvodu výstavby zbúraný. Z dôvodu väčších rozmerov novej budovy, musela byť aj rozšírená plošina v svahu pahorku Nebet tepe, na ktorej budova stojí.[4] Chrám je postavený ako trojloďová pseudobazilika[5] z opracovaných obdĺžnikových kamenných blokov[4] s drevenými krytinami a časťami konštrukcie.[5]

Chrámový areál je obdĺžnikovitého tvaru a časť funguje už od čias založenia prvej školy ako školský dvor.[1] Zo západnej strany je chrámový areál ohradený vysokým kamenným múrom a z východnej strany sa nachádzajú strmé svahy pahorku Nebet tepe.[8] Priestranstvo okolo kostola v chrámovom dvore bolo využívané ako miesto pre pochovávanie významných členov arménskej komunity.[6][8][1] Na toto poukazuje aj množstvo do súčasnosti zachovaných náhrobných dosiek v chrámovom dvore.[8]

Oltárnu časť chrámu lemujú zvnútra obklady z dlaždíc z fajansy[5][4] z 13. – 14.storočia[4] z mesta Kütahya v dnešnom Turecku – vtedajšieho centra arménskych umeleckých remesiel.[5][4]

Veľkú hodnotu majú staré ikony nachádzajúce sa v chráme, maľované známymi i neznámymi arménskymi maliarmi. Medzi dve najvýznamnejšie sa radia ikona Sveta Bogorodica Pătevoditelka (bulh. Света Богородица Пътеводителка, doslova Svätá Bohorodička Sprievodkyňa) namaľovaná neznámym arménskym maliarom na konci 13. storočia a ikona Bogorodica s Mladeneca (bulh. Богородица с Младенеца, doslova Bohorodička s dieťaťom) z roku 1838, ktorá je dielom významného maliara Nikolu Odrinčanina.[4] Interiér chrámu zdobia aj – pre arménske chrámy z 19. storočia typické – plátna s biblickými výjavmi pochádzajuce z 19. storočia.[4]

Pod chrámom sa nachádza krypta, ktorá slúži ako múzeum s expozíciou venovanou arménskym utečencom ktorí na začiatku 20. rokov 20. storočia našli útočisko v Plovdive. Medzi najvýznamnejšie vystavené exponáty patria drobné starodávne predmety z bývalých arménskych chrámov v Adrianopole, Tekirdağu, Malkary, alebo Çorlu, ktoré z chrámov pred ich zničením utekajúci Arméni zachránili, keď tieto miesta opúšťali v dôsledku arménskej genocídy a grécko-tureckej vojny. Nachádza sa tu tak rozsiahla zbierka arménskych religióznych predmetov, ako napríklad krížov, relikviárov, kalichov, rukopisov biblií, relikvií a ďalších, pričom týmto svojim zameraním je múzejná expozícia svetovým unikátom. Múzeum bolo otvorené pri príležitosti výročia 1700 rokov od prijatia kresťanstva v Arménsku v roku 301.[4]

Stojí oddelene od budovy chrámu a nachádza sa v priestore chrámového dvora[4][8] na mieste v uhle, kde sa stretávajú severný a západný masívny ohradný múr chrámového areálu.[8] Pôvodná zvonica bola postavená v roku 1850.[4][8] V roku 1928 sa čiastočne zrútila v dôsledku Čirpanského zemetrasenia. Zrekonštruovaná bola následne v priebehu roku 1930 v rovnakom arménskom slohu,[4][5][8] v akom bola realizovaná stavba pôvodnej zvonice,[8] ktorý je u stavby prezentovaný najmä vrchnou časťou v podobe typickej ihlanovitej strechy na kupolovitej stavbe s arkádovitým radom okien oddelených stĺpami, ktorá je vo vrchnej časti pod samotnou strechou zakončená frontónmi.[5] Jediné, čo sa v rámci rekonštrukcie na zvonici oproti pôvodnej stavbe zmenilo, bol tvar okien, pričom ani táto zmena nebola výrazná.[8] Reštaurácia stavby prebehla aj v roku 2009.[9]

• Kaplnka svätého Bartolomeja a svätého Tadeáša (bulh. Параклис „Свети Партохомеос (Вартоломей) и свети Татеос (Тадей)“ – Paraklis „Sveti Partochomeos (Vartolomej) i sveti Tateos (Tadej)“)[5][2] – Je postavený zvonku budovy chrámu, pričom lemuje jej severnú fasádu. Zasvätený je svätému Bartolomejovi a svätému Júdovi Tadeášovi – vierozvestom arménskeho národa.[5]
• Kaplnka svätého Štefana (bulh. Параклис „Свети (Стефан)“ – Paraklis „Sveti (Stefan)“)[5][2] – Jedná sa o menšiu stavbu, ktorá sa nachádza pri južnej fasáde chrámovej budovy. Zasvätená je svätému Štefanovi Prvomučeníkovi.[5]

• Arménska škola – Nachádza sa na mieste pôvodnej arménskej školy postavenej už v čase výstavby chrámu.[8] Nová budova školy postavená vďaka sponzorskému daru manželov Viktorije a Krikora Ťuťundžijanových.[5] Výstavba novej budovy prebehla v rokoch 1943 – 1944. Nachádza sa v južnej časti chrámového areálu.[8]
• Bývalá budova školy svätého Vartananca – Jedná sa o bývalú budovu ďalšej arménskej školskej budovy, ktorá stála v areáli od konca 19. storočia. Budova bola postavená v roku 1894.[5][8] Ako škola fungovala do polovice 40. roky 20. storočia. Po zmene režimu a nástupe socializmu bola budova zmenená na kultúrne centrum pod názvom Dom na armenskata kultura (bulh. Дом на арменската култура, doslova Dom arménskej kultúry).[8]
• Budova komunitného centra – Postavená bola v roku 1883. Zachovala sa do súčasnosti a stojí v susedstve novej budovy školy.[8]
• Mramorový sarkofág – Nachádza sa v chrámovom dvore južne od chrámu. Na sarkofágu sa síce zachovala časť epigrafického nápisu v arménčine, jedná sa však len o jednotlivá vzájomne oddelené písmená a tak nie je možné nápis rozlúštit.[8]
• Pamätník venovaný pamiatke arménskych dôstojníkov, ktorí padli v priebehu prvej balkánskej vojny a prvej svetovej vojny. Bol odhalený 25. mája 1933.[8]