Arcibiskupský palác (Olomouc)

Arcibiskupský (predtým biskupský) palác v Olomouci je najrozsiahlejší rezidečný objekt v historickom jadre mesta Olomouc. Je to v poradí už štvrtá rezidencia[1] olomouckých biskupov[2] a bol postavený ako pôvodne renesančný palác biskupom Stanislavom Turzom. Tento renesančný palác, dokončený biskupom Dubraviom a ďalej upravovaný biskupom Pavlovským na sklonku 16. storočia, bol zdevastovaný počas tridsaťročnej vojny, najmä počas švédskej okupácie Olomouca v rokoch 1642-1650. Až biskup Karol II. z Lichtenštejna-Kastelkornu začal v roku 1664 jeho barokovú obnovu, ktorá bola vykonaná podľa plánov cisárskeho architekta Filiberta Lucheseho (1606-1666) a po jeho smrti Giovannim Pietrom Tencallym olomouckými murárskymi majstrami Petrom Schullerom a Melchiorom Thoneckom. Autorom štukovej výzdoby interiérov je Baltazar Fontana, pôvodné nástenné maľby, ktorých autormi boli Carpoforo Tencalla a Innocenzo Cristoforo Monti sa zachovali len po častiach. Svoju dnešnú podobu i výzdobu dostal palác po požiari roku 1904, kedy bol na popud kardinála Bauera reštaurovaný a čiastočne prestavaný. Je sídlom úradov olomouckého arcibiskupstva, arcibiskup v ňom už nebýva. Po dôkladnej rekonštrukcii bol palác na jar roku 2011 sprístupnený verejnosti ako prehliadkový objekt.[3][4]

Letný arcibiskupský palác
barokový palác
Palác po prestavbe kardinála Bauera
Štát Česko
Región Olomoucký kraj
Okres Olomouc
Mesto Olomouc
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Palác je chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky.[5]

Biskupský palác v Olomouci na rytine z roku 1740

Historické udalosti, ktoré sa odohrali v paláci

Interiér paláca

V interiéri paláca možno počas prehliadky o. i. Zhliadnuť:

  • Monumentální schodiště so súsoším sv. Cyrila a Metoda od Emanuela Maxa
  • Štukový sál (slavnostní dvorana) s portrétmi kardinálov a arcibiskupov Rudolfa Jana a Františka S. Bauera, najväčšia sála paláca
  • Trůnní sál, nazvaná podľa toho, že v ňom abdikoval Ferdinand V. Dobrotivý a na trón nastúpil cisár František Jozef I.
  • Zlatý salónek - súkromná kaplnkou pre hostí
  • Císařský sál (červený sál, přijímací sál), kde pred bitkou pri Slavkove nocovali František I. a Alexander I.
  • Zelený pokoj
  • Rokokový kabinet
  • Baroková biskupská kaple na 2. poschodí paláca

Referencie

  1. Štěpán, Jan: Čtvrtý biskupský dům na olomouckém Předhradí v 16. století, in.: Arcidiecézní muzeum na Olomouckém hradě / Příspěvky z mezinárodní konference, Olomouc 20. – 22. listopad 2007, Muzeum umění 2010, ISBN 978-80-87149-11-9, s. 189-196
  2. Prvou rezidenciou bol biskupský dom pri katedrále sv. Petra, druhou rezidenciou je dodnes zachovaný Zdíkův palác, na ktorého mieste bol vybudovaný gotický palác.
  3. Zpráva o zpřístupnění [online]. . Dostupné online. (po česky)
  4. Tisková zpráva o zahájení památkového provozu na stránkách České biskupské konference [online]. . Dostupné online. (po česky)
  5. Arcibiskupství - arcibiskupský palác [online]. Národní památkový ústav, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online. (po česky)

Literatúra

  • POJSL, Miloslav. Olomouc. Biskupské rezidencie. Velehrad : Historická společnost Starý Velehrad se sídlem na Velehradě, 2010. ISBN 978-80-86157-33-7.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arcibiskupský palác v Olomouci na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.