Transilvánska kotlina

Transilvánska kotlina (-slovenský normovaný názov; iné názvy: Transilvánska panva, Transilvánska plošina, Transilvánska vysočina, Transilvánska zníženina; starším pravopisom: Transylvánska panva, Transylvánska plošina, Transylvánska vysočina,[1] Transylvánska zníženina;[2] zriedkavo: Sedmohradská kotlina, Sedmohradská panva; rumunské názvy pozri nižšie) je územná (napr. geomorfologická) jednotka, presnejšie medzihorská kotlina v Rumunsku, ktorej reliéf má často charakter pahorkatín až vysočín.[3] Tvorí jadro historickej krajiny Sedmohradsko (Transilvánia).

Transilvánska kotlina
panva
Štát Rumunsko
Rozloha 25 029 km² (2 502 900 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Transilvánska kotlina v Rumunsku (na severe len po Muntii Meşes a na juhu vrátane Culoarul Orǎstiei)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Rumunské názvy

Rumunské názvy tejto jednotky sú:[4]

  • Podișul Transilvaniei – doslova náhorná plošina Transilvánie (J. Kondracki – pozri nižšie – pravidelne prekladá v rumunských názvoch slovo podișul ako wyżyna, čiže vysočina)
  • Podișul Transilvan – doslova transilvánska náhorná plošina
  • Depresiunea Transilvaniei – doslova Transilvánska zníženina (depresiunea sa dá preložiť aj ako kotlina, ale v rumunčine existuje na kotlinu aj výraz cuveta, ktorý sa – ale len voľne – používa aj v súvislosti Transilvánskou kotlinou[5] a veľmi zriedkavo aj v podobe názvu Cuveta Transilvaniei)
  • Depresiunea colinară a Transilvaniei – doslova kopcovitá zníženina Transilvánie
  • Bazinul Transilvaniei – doslova panva Transilvánie
  • Bazinul Transilvan – doslova transilvánska panva
  • Dealurile Transilvaniei – doslova vŕšky/kopce Transilvánie
  • Colinele Transilvaniei – doslova pahorky/kopce Transilvánie

Geografické vymedzenie

Transilvánska kotlina leží medzi Vnútornými Východnými Karpatmi na východe, Južnými Karpatmi na juhu a Západorumunskými Karpatmi na západe.

Na sever(ozápad)e je hranica sporná, lebo v závislosti od autora (pozri nižšie) môže kotlina siahať (a) zhruba až po (nie vrátane) Munții Gutâiului (Gutinské vrchy) a sídlo Marghita, alebo (b) po (nie vrátane) Munţii Meseş a Munții Țibleșului (ostatné územie z bodu a sa potom obyčajne priradí k Západorumunským Karpatom), alebo (c) zriedkavejšie len po rieky Someşul Mic a Someşul Mare (teda bez Podişul Someşan). Na severozápade teda Transilvánska kotlina v závislosti od definície môže hraničiť buď s Veľkou dunajskou kotlinou alebo so Západorumunskými Karpatmi (alebo s Podişul Someşan).

Rumunský výraz Podişul Transilvan(iei) okrem spomenutých troch významov môže u niektorých autorov označovať:

  • len samotné "podişuri" (jednotné číslo podiş(ul) = náhorná plošina), čiže len z horizontálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny
  • len Câmpia Transilvaniei (v širšom zmysle), t. j. len z vertikálneho hľadiska prostrednú časť širokého chápania kotliny, alebo
  • (podľa tejto mapy zrejme) len južnú časť širokého chápania kotliny, teda len Podișul Târnavelor (v širšom zmysle)

Zaradenie

Zaraďuje sa ako samostatná jednotka, alebo ako časť Karpát[6] (ako samostatná podjednotka Karpát alebo - podľa J. Kondrackého - ako spoločná podjednotka Karpát spolu so Západorumunskými Karpatmi), alebo ako časť Panónskej panvy.[7][8] Podľa V. Krála je Transilvánska kotlina samostatnou veľkou územnou jednotkou..., ktorú treba na vyššej úrovni považovať za najrozsiahlejšiu vnútrokarpatskú panvu.

Charakteristika

Rozloha je vyše 25 000 km².[9] Nadmorská výška sa pohybuje najčastejšie v rozmedzí 500 – 600 m n. m. Reliéf Transilvánskej kotliny predstavujú plošiny, pahorkatiny, údolné nivy a na úpätí okolitých horstiev zníženiny a menšie panvy. Je tvorená neogénnymi pieskovcami obsahujúcimi vložky sadrovcov a soli, ktoré podliehajú krasovým javom. Kras sa nachádza len na rôznych povrchových zníženinách (rum. crovuri).[10]

Podnebie je mierne a teplé. Najväčšie rieky sú Mureš, Tirnava a Olt (ul). Nachádzajú sa tu významné centrá Rumunska – mestá Kluž, Târgu Mureş, Brašov, Sibiu a iné. Kotlina je bohatá na prírodné zdroje – zemný plyn, hnedé uhlie, železná ruda, mangán, sadrovec, kamenná soľ a minerálne pramene. Na základe týchto zdrojov tu boli vybudované rôzne priemyselné odvetvia. Poľnohospodárstvo (pšenica, kukurica, cukrová repa, zemiaky, tabak, vinič a pod.) sa tu rozvíja vďaka úrodnej pôde a vhodnému podnebiu. Chová sa tu dobytok a vo vyšších polohách ovce.[11]

Delenie

Podľa V. Krála [12]

██ Vonkajšie Západné Karpaty

██ Vnútorné Západné Karpaty

██ Vonkajšie Východné Karpaty

██ Vnútorné Východné Karpaty

██ Južné Karpaty

██ Carpatii Occidentali (Západorumunské Karpaty)

██ Transilvánska kotlina (na severe až po Munții Gutâiului a na juhu bez Culoraul Orăştiei)

██ Karpatske planine (srbské Karpaty)

Transilvánska panva:

  • Podişul Someşan – severne od riek Someşul Mic+Someşul Mare
  • Podişul Transilvan – medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Mureš a severovýchodne od Depresiunea Mureș-Turda
  • Podişul Târnavelor – južne od rieky Mureš a severne od rieky Olt a mesta Sibiu
  • Depresiunea Mureş-Turda – medzi Carpații Occidentali, riekou Mureš a mestom Turda
  • Depresiunea Sibiului – južne a západne od mesta Sibiu
  • Depresiunea Făgăraşului – južne od rieky Olt

Poznámky:

  • Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Transilvánska plošina (Podişul Transilvaniei)
  • Transilvánska panva (konkrétne Podişul Someşan) na severe siaha až po Munții Gutâiului (Gutinské vrchy)
  • Podişul Someşan, Podişul Transilvan a Podişul Târnavelor zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
  • To, čo sa inde označuje ako Dealurile Feleacului autor zaraďuje pod Podişul Transilvan
  • Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Carpații Occidentali

Podľa J. Kondrackého

Transilvánska vysočina (Wyżyna Transylwańska):

  • Podişul Someşan – ako u V. Krála
  • Câmpia Transilvaniei –  medzi medzi riekami Someşul Mic+Someşul Mare a Dolinou stredného Murešu
  • Dolina stredného Murešu – územie pozdĺž celého Murešu cez celú Transilvánsku vysočinu
  • Podişul Târnavelor  – medzi Dolinou stredného Murešu, mestom Sibiu a riekou Olt
  • Depresiunea Sibiului – ako u V. Krála
  • Depresiunea Făgăraşului – ako u V. Krála
  • Depresiunea Haţegului – zodpovedá najjuhozápadnejšej časti jednotky nazývanej Culoarul Orǎstiei u V. Krála

Poznámky:

  • Severná hranica panvy je rovnaká ako u V. Krála
  • Podişul Someşan, Podişul Transilvan, Podişul Târnavelor a Dolina stredného Murešu zahŕňajú aj to, čo sa inde označuje ako Subcarpații Transilvaniei
  • Culoarul Orǎstiei autor zaraďuje pod Dolinu stredného Murešu a Depresiunea Haţegului

Podľa G. Poseu (2006, 2005)[13][14]
A) Delenie 1

Podişul Transilvaniei v širšom zmysle:

  • Podişul Someşan
  • Podişul Transilvaniei v užšom zmysle:
    • Câmpia Transilvaniei
    • Podişul Târnavelor
    • Depresiunile marginale (Depresiunile subsecvente şi marginale de contact)- t. j. zníženiny po celom južnom a západnom okraji panvy, konkrétne sú to: Almaş-Agriş (pod Meseşom), Huedin, Gilău-Cluj-Iara, Turda-Alba Iulia, Secaş, Sălişte-Sibiu, Făgăraş
    • Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy
B) Delenie 2 (v rámci autorovho podrobného geomorfologického členenia Rumunska z roku 2002)

Depresiunea Transilvaniei:

  • Podişul Someşan
    • Culmea Prisnel
    • Podişul Boiului
    • Depresiunea Jibou (Guruslău)
    • Dealurile Ciceului
    • Dealurile Bobâlnei
    • Depresiunea Almaş-Agrij
    • Dealurile Clujului
    • Podişul Huedinului (Huedin-Păniceni)
    • Dealurile Feleacului
  • Câmpia Transilvaniei
    • Câmpia Fizeşului
    • Câmpia Sărmaşului
  • Podişul Târnavelor
    • Dealurile Târnavei Mici
    • Podişul Hârtibaciului
    • Podişul Amnaşului
    • Podişul Secaşelor
    • Depresiunea Făgăraşului
    • Depresiunea Sibiului
    • Depresiunea Slăliştei
    • Depresiunea Alba Iulia-Turda
  • Subcarpaţii Transilvaniei
    • Subcarpaţii Lăpuşului
    • Muscelele Năsăudului
    • Dealurile Bistriţei
    • Dealurile Mureşului
    • Subcarpaţii Târnavelor
    • Subcarpaţii Homoroadelor

Poznámky:

  • ad A): Na inom mieste v knihe autor celú panvu nazýva Depresiunea Transilvaniei
  • ad A aj B): Podişul Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca, územie na sever od nich je priradené k Dealurile Crișanei (Krišskej pahorkatine)
  • ad A aj B): Culoarul Orǎştiei je zaradený pod Carpații Meridionali
  • ad B): V tomto delení sú "Depresiunile marginale" zaradené pod Podişul Someşan, Câmpia Transilvaniei a Podişul Târnavelor

Podľa [15]

Depresiunea Transilvaniei:

  • Podișul Transilvaniei – t. j. len samotné náhorné plošiny
    • Podişul Someşelor [=Podişul Someşan]
    • Câmpia Transilvaniei
    • Podişul Târnavelor
    • Podișul Hârtibaciului
    • Podișul Secașelor
  • zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými pahorkatinami/kopcami):
    • zníženiny: Depresiunea Almasului, Depresiunea Iara, culoarul Turzii, culoarul Alba Iulia – Turda, Depresiunea Sibiului a Depresiunea Fagarasului *
    • pahorkatiny/kopce: Dealul Feleacului, Dealul Mahaceni
  • Subcarpaţii Transilvaniei – na východnom okraji panvy:
    • zníženiny: Bistrita, Valeni de Mures, Praid, Odorheiu Secuiesc, Homoroadelor, Hoghiz; Dumitra, Voivodeni, Magherani – Atid, Cristuru Secuiesc *
    • pahorkatiny/kopce: Magura Rez, Dealul Siclodului, Dealul Bicheci, Firtus, Sinioara, Nadascut;Dealul Homat, Dealul Sieului a.i. *

Poznámky:

  • (*) riadok písaný bez diakritiky
  • Depresiunea Transilvaniei na severe siaha iba po (nevrátane) vrchy Meseș a Preluca
  • Culoarul Orǎştiei je (aspoň jeho severná časť) zaradený pod Depresiunea Transilvaniei
  • Podișul Hârtibaciului a Podișul Secașelor sú u iných autorov zaradené pod Podişul Târnavelor
  • Na tejto stránke[16] sú posledné dve položky zhora (teda "zníženiny na západe a juhu (spolu s niekoľkými vŕškami/kopcami)" a "Subcarpaţii Transilvaniei") uvedené pod súhrnným označením Zona marginală

Podľa [17][18]

Dealurile Transilvaniei:

  • Podişul Someşan
    • Podişul Boiului
    • Dealurile Ciceului
    • Dealurile Dejului
    • Dealurile Clujului
    • Culoarele Someşelor
  • Câmpia colinară Transilvaniei (Dealurile Mureşano-Someşene)
    • Dealurile Fizeşului
    • Dealurile Sărmaşului
  • Podişul Târnavelor
    • Dealurile Târnavei Mici
    • Podişul Hârtibaciului
    • Podişul Secaşelor
  • Dealurile și depresiunile peritransilvane (alebo... perimontane alebo...circumtransilvane):
    • Depresiunile şi dealurile peritransilvane din vest
      • Culoarul depresionar Alba Iulia-Turda
      • Dealurile Feleacului
      • Depresiunea Huedin
      • Depresiunea Almaş – Agrij
    • Depresiunile peritransilvane sudice
      • Depresiunea Făgăraş
      • Depresiunea Sibiu
      • Depresiunea Sălişte
      • Depresiunea Apold
    • Dealurile şi depresiunile peritransilvane din nord şi est (G. Posea ich vraj označuje ako Subcarpaţii Transilvaniei):
      • Subcarpaţii Lăpuşului
      • Dealurile Năsăudului
      • Dealurile Bistriţei
      • Subcarpaţii Transilvaniei (v užšom zmysle) – t. j. Subcarpaţii Odorheiului şi ai Homoroadelor, Subcarpaţii Târnavei Mici a Subcarpaţii Mureşului şi ai Gurghiului

Referencie
  1. Transylvánska vysočina. In: Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1976. 558 s.
  2. Karpaty. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok III K – M. Bratislava : Veda, 1979. 656 s.
  3. Transylvánska kotlina. Pyramída (Bratislava: Slovenský ústredný výbor Socialistickej akadémie ČSSR vo Vydavateľstve Obzor), marec 1986, roč. XV, čís. 177, s. 5648. ISSN 0231-9047.
  4. zdroje pozri nižšie v časti o delení kotliny a najmä
  5. pozri napr. Poseove knihy v referenciách
  6. pozri napr. členenie Karpát
  7. Panónska panva in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, č. 134, str. 4259, 1982
  8. Hevesi, A.: A Karpát-medence és a Kárpátok természetföldrajzi tájtagolásáról, 2001 Dostupné online.
  9. Posea 2005
  10. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 149. (po česky)
  11. Transylvánska kotlina in: Pyramída – encyklopedická časopis moderného človeka, č. 177, str. 5648, 1986
  12. KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 2001. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast. (po česky)
  13. Posea, G.: GEOGRAFIA FIZICĂ A ROMÂNIEI - Partea I - DATE GENERALE. POZIŢIE GEOGRAFICĂ. RELIEF, 2006, najmä str. 95, 189, 230 a zoznam geomorfologického členenia
  14. Posea, G.: GEOMORFOLOGIA ROMÂNIEI RELIEF – TIPURI, GENEZĂ, EVOLUŢIE, REGIONARE, 2005, najmä str. 29, 98, 152, 155, 135, 154, 204 a zoznam geomorfologického členenia vzadu
  15. . Dostupné online.
  16. . Dostupné online.
  17. . Dostupné online. ()
  18. podobne tu

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.