Apoštolská prefektúra Azerbajdžan

Samostatná farnosť v Baku vznikla v roku 1882, kedy sa vyčlenila z gruzínskej Tetri-Ckarovskej katolíckej farnosti.[9] Už v roku 1894 bolo vydané stavebné povolenie na prvý katolícky kostol v krajine, avšak kvôli nedostatku peňazí sa začal budovať až v roku 1909. Kostol v bol štýle novogotiky vybudovaný iba z milodarov prevažne poľských obyvateľov mesta. V dôsledku anti-náboženskej kampane Sovietskeho zväzu však bol v roku 1931 zbúraný a posledný katolícky kňaz Stefan Demurov (Gruzínec) bol v roku 1937 poslaný do gulagu, kde o rok neskôr zomrel.

Tento kostol je v súčasnosti jediným rímskokatolíckym chrámom v celom Azerbajdžane. Kostol bol postavený v roku 2006 podľa projektu talianskeho architekta Paola Ruggiera v modernom štýle s novogotickými prvkami.[10] Zaujímavé je, že Socha Panny Márie stojaca nad vchodom do kostola je dielom miestneho moslimského umelca. Kostol má 200 miest na sedenie a je spojený s farou a pastoračným centrom.[11] Kostol bol konsekrovaný 29. apríla 2007 vtedajším apoštolským nunciom v Bielorusku[12], Mons. Claudiom Gugerottim.[10] Kostol mohol byť postavený vďaka návšteve pápeža Jána Pavla II. Pozemok na stavbu katolíckej cirkvi daroval vtedajší prezident Azerbajdžanu Heydər Əliyev.[10] Súčasná prvá dáma Azerbajdžanu, Mehribana Əliyeva venovala vysoký finančný dar na realizáciu veľkoplošnej vitráže v štíte chrámu. Kostolné zvony boli darom poľského prezidenta Lecha Kaczyńského.[13] Oficiálnu ceremóniu s poďakovaním katolíckej cirkvi štátnym predstaviteľom Azerbajdžanu potom vykonal v nedeľu 7. marca 2008 kardinál Tarcisio Bertone S.D.B.[14]

• 
  Starý Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku (vľavo)
• 
  Nový Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Baku
• 
  Interiér kostola s veľkoplošnou vitrážou
• 
  Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy Jána Pavla II. v Azerbajdžane
• 
  Poštová známka vydaná k príležitosti návštevy pápeža Františka v Azerbajdžane

Prefektúra od samého začiatku nepoužívala riadny cirkevný erb. Až v novembri 2017 bol prijatý cirkevný erb prefekúry, ktorý vytvoril slovenský heraldik Marek Sobola.[15]

V modrom štíte strieborná otvorená kniha s červenými gréckymi majuskulnými písmenami alfa a omega sprevádzaná hore tromi zlatými plameňmi a dolu tromi striebornými zvlnenými brvnami.

V hlave erbu sa nachádzajú tri plamene. Sú znakom Azerbajdžanu, ktorý sa od pradávna nazýva aj „krajinou ohňa“. Tri plamene sú aj súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku, sídla prefektúry. V strede erbu sa nachádza otvorená kniha s písmenami A a Ω. Je to evanjeliár, ktorý je súčasne jedným z viacerých atribútov sv. apoštola Bartolomeja (garbiarsky nôž, stiahnutá koža, ovčie rúno a pod.)[16]. Podľa starobylej tradície sv. apoštol Bartolomej pôsobil v Malej Ázii a Perzii, údajne sa dostal až do Indie. Na spiatočnej ceste z Indie cez Perziu prišiel aj na územie súčasného Azerbajdžanu a Arménska. Ohlasoval tu evanjelium pohanským Albánom a v ich hlavnom meste Albanopolise prijal korunu mučeníctva – zaživa bol stiahnutý z kože a ukrižovaný. Ruská pravoslávna cirkev stotožňuje dávny Albanopolis so súčasným Baku. Červená farba písmen je znakom jeho mučeníckej smrti. Vlny v päte erbu symbolizujú Kaspické more, na brehu ktorého leží Baku a ktorý tvorí prirodzenú východnú hranicu Azerbajdžanu. Vlny sú tiež súčasťou oficiálneho erbu mesta Baku. Modrá farba (tinktúra) erbu symbolizuje Pannu Máriu. Práve Panne Márii Nepoškvrnenej je zasvätený hlavný chrám v meste Baku.