Anton Schmidt

Rodičmi Antona Schmidta boli rakúsky maliar Johann Georg Schmidt a jeho manželka Anna Lucia Baniza, pokrstený bol ako "Johannes Benedictus Antonius" dňa 7. januára 1713.[2]

Okolo tridsiatych rokov 18. storočia (pravdepodobne v roku 1728) študoval na viedenskej Akadémii výtvarných umení. Po jej absolvovaní svoju umeleckú dráhu začal ako spolupracovník významného cisárskeho dvorného divadelného dekoratéra a architekta Giuseppeho Galli Bibbienu. Schmidtovým dosiaľ jediným známym dielom zachovaným vo Viedni je oltárny obraz Zasnúbenie Panny Márie v kaplnke Kurhausu pri Dóme sv. Štefana. Ako pomocník Giuseppeho Bibbienu sa v roku 1736 podieľal na výmaľbe sály koháriovského zámku v dolnorakúskom Ebenthale.

Napriek sľubne sa rozvíjajúcej kariére krajinu opustil a od konca štyridsiatych rokov 18. storočia svoj ďalší súkromný i umelecký život natrvalo spojil so stredným Slovenskom. Nasledujúce dve desaťročia sa s menom tohto maliara spájajú všetky významnejšie výtvarné diela v oblasti stredoslovenských banských miest. Je to prirodzené, pretože tu, ako jediný usadený umelec s akademickým vzdelaním i titulom, nemal významnejšieho konkurenta. Usadil sa natrvalo v Banskej Štiavnici; v januári 1752 ho tu prijali aj za mešťana. Tu napokon aj 30. januára 1773 zomrel.

Bol všestranným umelcom a nebránil sa žiadnej objednávke. Maľoval portréty, supraporty, žánrové výjavy, ale aj napr. strelecké terče, podieľal sa na návrhoch a realizáciách slávnostnej výzdoby interiérov (napr. slávobrány pri príležitosti návštevy cisára Františka Štefana I. v banských mestách v lete roku 1751) a pod. Jeho doménou však boli predovšetkým diela sakrálneho charakteru, z nich vynikli najmä monumentálne fresky a oltárne obrazy, ktoré sa dodnes sčasti zachovali v chrámoch a muzeálnych zbierkach stredoslovenských miest. Jeho diela sú symbiózou rakúskej a benátskej maliarskej školy.

K najvýznamnejším prácam Antona Schmidta patrí výmaľba Kostola svätého Kríža na banskoštiavnickej Kalvárii v roku 1745 a fresková výzdoba presbytéria piaristického Kostola Najsvätejšej Trojice v Prievidzi (v rokoch 1750 – 1765; počas prác prišlo k zoznámeniu a začiatku dlhodobej spolupráce s vynikajúcim sliezskym sochárom Dionýzom Ignácom Stanetim). Podstatnou mierou sa Anton Schmidt – Schemniciensis pictor academicus – podieľal na výzdobe kaštieľa vo Svätom Antone. V rokoch 1750 - 1752 tu freskami vyzdobil fasádové tympanóny, slávnostné schodisko, zámockú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie (fresky Nanebovzatie Panny Márie, Alegória Cirkvi) i prícestnú mariánsku kaplnku svätého Jána Nepomuckého. Na freskovej výmaľbe svätoantonského kaštieľa je u Schmidta príznašná kompozičná závislosť na grafických predlohách, najmä inšpirácia rytinami augsburgského maliara Johanna Georga Bergmüllera (1688 - 1762).

Ďalšie diela zanechal pri výzdobe kostolov v Kremnici (farský Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej), Štiavnických Baniach (bývalý kostol hieronymitánov) či v Brhlovciach (Kostol Sedembolestnej Panny Márie). Schmidtova tvorba ojedinele zasahovala aj na východné Slovensko (výzdoba farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Podolínci), kde našla viacero pokračovateľov v miestnych tvorcoch.

Anton Schmidt, fresková výmaľba horného kostola banskoštiavnickej Kalvárie

V rokoch 1766 - 1767 pracoval na interiérovej výzdobe klenieb lode a presbytéria farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici. Kostol v auguste 1761 zasiahol veľký požiar. Po náročnej oprave presbytéria a lode mesto uzavrelo s maliarom v roku 1766 zmluvu na ich výmaľbu. Schmidt tu vytvoril svoje vrcholné dielo monumentálneho charakteru. Fresková výzdoba pokrýva celú plochu valenej klenby presbytéria ako aj všetky štyri polia klenieb lode. Jej ikonografický program rozvádza v súlade so zasvätením chrámu alegorické zobrazenia a mariánsku symboliku. Na jeho ikonograficky neobvyklú výmaľbu kostola nadviazali v sedemdesiatych rokoch, keď realizovali výmenu a doplnenie vnútorného vybavenia (napr. pri realizácii nového hlavného oltára).

Schmidtove zachované monumentálne diela s isto rozvrhnutými konštrukciami maľovaných architektúr a dekoratívnych motívov sú zapĺňané charakteristickými tvarmi zavalitých figúr s nezameniteľnou typizáciou tvárí. Tvorba Antona Schmidta, teritoriálne obmedzená na oblasť stredoslovenských banských miest, je obdobou javu typického aj pre iné stredoeurópske regióny. Schmidt je jedným z tvorcov, ktorí v lokálnych podmienkach úspešne zužitkovali poznatky nadobudnuté vo významných centrách výtvarného diania, prispôsobili sa miestnym potrebám a vytvárali tu svojské hodnoty.

• BALÁŽOVÁ, Balážová a kol.: Medzi zemou a nebom - majstri barokovej fresky na Slovensku. Bratislava : Societas historiae artium a Ústav dejín umenia SAV, 2009. ISBN 978-80-970304-0-7
• BARTOŠOVÁ, Z. a kol., Umenie na Slovensku. Bratislava : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-435-5
• MEDVECKÝ, Jozef: Anton Schmidt (1713 - 1773) : Život a dielo barokového maliara. Bratislava : Societas historiae artium, 2013. 256 s. ISBN 978-80-970304-3-8
• ŠMATLÁK, Stanislav a kol.: Slovensko - Kultúra I. časť. Bratislava : Obzor.
• Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1981
• Schmidt, Anton [online]. Ústav dejín umenia SAV & Societas historiae artium, [cit. 2012-02-07]. Dostupné online.