Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)

Najstaršie obdobie stavebného vývoja Kostola sv. Kataríny je pomerne nejasné. Staršia historická literatúra situovala na miesto terajšej sakrálnej stavby budovu rezidencie komorského grófa. Prvotným impulzom k takej rozsiahlej stavebnej činnosti, akou je premyslené budovanie mestského hradu na čele s kostolom, mohlo byť len založenie mesta v pravom zmysle slova uhorským panovníkom Karolom Róbertom z Anjou v roku 1328 (výsadná listina s privilégiom voľby vlastnej samosprávy a súdnej autonómie). Po tomto dátume vznikol už v priebehu, ale najneskôr koncom 14. storočia pozoruhodný hradný komplex s vonkajším a vnútorným hradobným okruhom. Vo všeobecnosti sa v odbornej literatúre kladie vznik hradného kostola pred rok 1400, do 13. alebo 14. storočia. Najneskôr v 2. polovici 14. storočia vznikli obvodové steny terajšieho polygonálneho presbytéria so zachovanými detailmi (valcová prípora staršieho zaklenutia s konzolou a pätkou, zamurovaný portál pôvodného vstupu do sakristie). Presbytérium je najstaršou časťou hradného kostola.

Pôvodný kostol na hradnom kopci prestavali začiatkom 15. storočia. Niektorí bádatelia sa najnovšie prikláňajú k názoru, že v lodi dnešného kostola treba hľadať ešte pôvodnú románsku, zrejme bazilikálnu stavbu, z ktorej sa pravdepodobne zachovalo obvodové murivo. Tento prvý sakrálny objekt mal dvojité opevnenie, ktoré postavili v priebehu 14. storočia.

Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovateľná prestavba z obdobia okolo roku 1400. Pôvodná koncepcia interiéru bola transformovaná na dvojloďovú vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov.

Dnešné dvojlodie kremnického hradného kostola, ako aj samotná kamenosochárska práca, poukazuje na vplyv majstra Michaela Chnaba, ktorý koncom 14. storočia viedol svätoštefanskú stavebnú hutu vo Viedni. Práve na stavbe Dómu svätého Štefana vo Viedni pôsobil v rokoch 1404 – 1427 kamenársky majster Ondrej z Kremnice, ktorý sa mohol podieľať aj na obnove hradného kostola v Kremnici.

V priebehu 2. polovice 15. storočia, v pokojnom Korvínovskom období (v čase, keď nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo), bola polkruhová východná bašta stavebne upravená do podoby polygonálneho presbytéria novej kaplnky Narodenia Panny Márie. V 80. rokoch 15. storočia sa opätovne realizovali rozsiahle práce na hradnom kostole (vstupný portál a predsieň, juhovýchodná kaplnka, zaklenutie presbytéria, zaklenutie juhovýchodného oratória).

Svätyňu pristavili k lodi až neskôr, asi roku 1480. Pri jej stavbe použili vtedy veľmi obľúbené dekoratívne iluzionistické prvky, prejavujúce sa na klenbe, pri krížení pätiek a rebier i pri figurálnych detailoch. Postavili ju v dobovo náročných formách, charakteristických pre celú oblasť Podunajska. Novú svätyňu i staršiu loď vysvätili roku 1488. Vtedy zmenili aj meno patróna kostola sv. Michala (zmienka o konsekrácii kostola sv. Michala pochádza z roku 1423) na sv. Katarínu, ochrankyňu baníkov. Prvýkrát sa kostol pod menom sv. Katarína spomína v roku 1526.

Do 2. polovice 80. rokov 15. storočia možno časovo zaradiť poslednú neskorogotickú etapu stavebného vývoja kostola. Dokladajú ju zachované letopočty na kamenných článkoch aj v rôznych starších častiach kostola.

Renesančné úpravy hradného kostola súvisia predovšetkým s jeho obnovou po ničivom požiari v roku 1560. Ich bezprostredným dokladom je zaklenutie podvežia so štukovou výzdobou a pravdepodobne aj čiastočne zmenená pôvodná stredoveká podlažnosť s hypoteticky zamýšľaným zaklenutím nových priestorov. V tomto období bola na západnej fasáde dvojlodia kostola rekonštruovaná terajšia veža. Postup dobovej rekonštrukcie dokumentujú značky a nápisy na nárožiach veže.

V roku 1709 bol hradný kostol rekatolizovaný, s čím súvisí aj opätovné vysvätenie kaplnky v karneri. Karner je považovaný za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli mestského hradu. Je vybudovaný na kruhovom pôdoryse. Jeho spodná časť slúžila na ukladanie kostí zo starších hrobov okolo kostola a vrchná časť plnila funkciu kaplnky. Pôvodne bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi, neskôr v roku 1430 sv. Ondrejovi. Kaplnka má gotický vstupný portál, ktorý je stavebne prepojený s jednoducho profilovaným soklom kostnice. Steny kaplnky zdobia gotické maľby znázorňujúce scény zo života sv. Erazma.

Najstaršiu barokovú úpravu helmice zo západnej veže kostola pripomína kamenná doska na južnej stene s nápisom 1715.

Poslednou obnovou, ktorá upravila vonkajší vzhľad a celkovú siluetu kostola do súčasnej podoby, bola rozsiahla rekonštrukcia v 80. rokoch 19. storočia. O návrat do gotickej podoby sa pokúsil majster Ferenc Storno. Na fasádach vytvoril nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a vo vrchole veže osadil vysokú ihlancovú strechu so štyrmi postrannými vežičkami. Interiér čiastočne pozmenil postavením novej organovej tribúny v dvojlodí, terajších kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okna z priestoru pokladnice (nad sakristiou) do presbytéria.

Storno sa snažil o slohové zjednotenie nesúrodého interiéru. Slohovo rôznorodý mobiliár bol nahradený novými neogotickými prvkami zo Stornovej dielne: farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami, baldachýnom kazateľnice, drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, stolárskymi výrobkami (vyrezávané dvere, lavice v dvojlodí) a kamennými sochami na pilieroch dvojlodia a fasáde južnej predsiene. Taktiež sa pristúpilo k osadeniu neogotických kamenných článkov a výmaľbe starších drevených detailov. Bohužiaľ táto renovácia so sebou priniesla aj odstránenie umelecky hodnotných diel.

V 1. polovici 20. storočia pokračovali na hradnom kostole pamiatkárske zásahy konzervátorského charakteru. Už v roku 1922 bol na základe obhliadky konzervátora Jindřicha Čapka mladšieho(1876-1927) vypracovaný program pamiatkovej obnovy. Predpokladal rozsiahlu sanáciu exteriérových fasád, statické zabezpečenie západnej veže a konzervovanie neogotického interiéru. Na realizácii projektu sa začalo pracovať pod odborným dohľadom Václava Mencla v roku 1930.

V 2. polovici 20. storočia (od roku 1976) bol kremnický hradný areál pre verejnosť dlhodobo uzavretý v súvislosti so statickým zabezpečovaním trhlín na murivách veže a dvojlodia kostola, ako aj jednotlivých objektoch hradu. Súčasne prebiehal aj archeologický výzkum pod vedením Jozefa Hošša (Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).

Postupne boli ukončené všetky práce na Kostole sv. Kataríny, ktorý bol verejnosti sprístupnený v roku 1992. Zvyšok hradného komplexu a jeho expozície bol po dvoch desaťročiach obnovy sprístupnený verejnosti v decembri 1996.

Dominantou exteriéru kostola je Západná veža, ktorá vznikla už v stredoveku, pravdepodobne ako samostatná súčasť opevnenia bez súvislosti s kostolom. Fasády veže hradného kostola majú horizontálne členenie jednotlivých podlaží kamennými rímsami a pripomínajú obdobné riešenie fasád vedľa stojacej tzv. Hodinovej (Malej) veže. Sú pokryté omietkami s iluzívnym kvádrovaním. Kamenná figurálna plastika osadená na konzole, vyrastajúcej z rímsy na juhozápadnom nároží veže kostola, pravdepodobne súvisí s postavami diablov na rebrách zaklenutia presbytéria. Na veži kostola je osadená vysoká ihlancová strecha so štyrmi postrannými vežičkami. Okná veže majú plné polkruhové oblúky. Vo veži po stáročia sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na mesto Kremnica a okolie. Na vrchol veže vedie 127 kamenných schodov.

Presbytérium má päť oporných pilierov so strieškou. Medzi piliermi sú osadené vitrážové okná s lomenými oblúkmi. Pod oknami lemuje celý obvod presbytéria podokenná rímsa. Oporné piliere sa nachádzajú aj v prednej časti lode kostola – po stranách a dva nárožné pilere.

Ku presbytériu je zo severnej strany pristavaná sakristia, ktorá má na rohu nárožný oporný pilier a na každej strane jedno vitrážové okno. Sakristia má pultovú strechu. Na nároží presbytéria a sakristie je malá vežička, ktorá ukrýva točité schodisko. V južnom rohu presbytéria je tiež vežička s točitým schodiskom, napravo od nej je vedľajší vstupný portál.

Na severnom aj južnom priečelí sú kaplnky. Južná kaplnka má sedlovú strechu, severná má pultovú strechu. Na stene južnej kaplnky sú nad sebou dve dvojice vitrážových okien s lomenými oblúkmi, nad nimi je trojica zamurovaných okien, potenciálna nika.

Vedľa južnej kaplnky je vystupujúca časť s arkádou, vstupným portálom a pultovou strechou, použité sú krížové klenby. V stĺpe arkády sa nachádza soška Ježiša Krista. Fasáda vstupnej časti je riešená inak ako zvyšok kostola – nie je omietnutá, ukazuje odhalené kamenné bloky.

V presbytériu sieťová klenba s motívom krúživého pohybu rebier dosadá na objímavé vidlicové pätky, použité aj na zaklenutí oratória, kde pripomínajú tvar lastovičieho chvosta. Tento jav sa nazýva „Kremnická pätka“. Sieťová klenba má na svorníku letopočet 1488, kedy bola nová svätyňa vysvätená. Polia klenby svätyne sú zdobené maľbami svätcov, sú tam vyobrazení štyria evanjelisti a 12 apoštolov, v strede je Otec, Syn a Duch Svätý, na stenách sú kamenné epitafy. V kútoch svätyne sú na rebrách nezvyčajné ľudské a zvieracie figúry, ktoré zobrazujú Krista, možno donátorov alebo prorokov a evanjelistov, a ako ich protiklad dvojicu diablov. V závere presbytéria dopĺňa klenbový obrazec figurálna výzdoba v podobe dvojice búst. Motív objímavých pätiek bol v čase dostavby hradného kostola novinkou, používanou významnými rakúskymi a švábskymi staviteľmi, ako bol napríklad Anton Pilgram alebo Konrád Roriczer.

Dvojlodie kostola má obkročnú klenbu s kamennými rebrami a neogotickou pásovou výmaľbou v poliach, čiastočne rastlinnými motívmi. Obraz klenby premietnutý do pôdorysu, upozorňuje svojim obkročným motívom na strane pri triumfálnom oblúku na východiskový typ tzv. českých siení sprostredkovaný sem dielňami pracujúcimi v Rakúsku.

K triumfálnemu oblúku je pristavená kamenná kazateľnica, pochádzajúca z obdobia renesancie, spočívajúca na stĺpe s korintskou hlavicou, pričom steny rečniska člení lineárne panelovanie. Zaujímavým detailom renesančnej krsteľnice z ružového mramoru, s neskorogotickým vekom, diela najvýznamnejšieho kremnického medailéra Krištofa Füssela, je figurálna konzola v podobe mužskej polpostavy s rukami zopätými v modlitbe, pochádzajúca zo 16. storočia.

V uplatnenom obkročnom princípe klenby sa stĺp na strane oproti presbytériu polygonálne zalamuje a prijíma plynulé prechody stredných rebier obkročného obrazca.

Na stredovej arkáde s dvojicou pilierov spočíva zaklenutie priestoru s poľami krížových rebrových klenieb, ktoré sa v mieste prechodu k svätyni menia na trojuholníkové obkročné klenby. Novátorský systém zaklenutia sprevádzajú bohato zdobené tvaroslovné články (výzdoba s „kučeravými listami“, tzv. kolienkové konzoly a baldachýny na bočných stenách arkádových pilierov.

Do severného a južného oratória sa dá dostať točitými kamennými schodmi, organ sa nachádza v chóre na západnej strane lode kostola.

Oltárnu výzdobu kostola tvorí dnes pätica oltárov z konca 19. storočia. Hlavný oltár (svätyňa), Oltár svätej Anny (južná kaplnka), Oltár svätého Jozefa (južná strana víťazného oblúka), Oltár Panny Márie (severná strana víťazného oblúka), Oltár sv. Kríža (severná kaplnka) majú na viditeľných miestach zakomponovanú autorskú signatúru staviteľa a maliara Ferenca Storna. Storno bol tvorcom ich návrhov a podľa vročenia namaľovaného na tabuliach oltárov boli vyhotovené v rokoch 1884 – 1885 v juhotirolských dielňach. Storno pre kremnický farský kostol zvolil typický gotický model-krídlový oltár s menzou, predelou a centrálnou skriňou s pohyblivými bočnými krídlami.

Od južnej kaplnky smerom k severnej je badateľný základný ideový koncept – svedectvo o pozemskom bytí Krista. Významová línia začína odkazom na nepoškvrnené počatie Panny Márie (oltár sv. Anny), ktoré bolo predpokladom nepoškvrneného počatia Vykupiteľa. Ďalší oltár so sv. Jozefom, otcom Ježiša, ktorý je zároveň patrónom rodiny, nadväzuje a vytvára priame spojenie s bočným oltárom Madony na polmesiaci, čiže s Narodením Ježiša. Líniu uzatvára Vykupiteľova obeta na kríži (oltár sv. Kríža).

Dominantou Južnej kaplnky je oltár sv. Anny, ktorého ústredným motívom je postava matky Panny Márie, keďže nepoškvrnené bolo aj počatie počatie Bohorodičky v lone sv. Anny. Preto práve táto svätica drží v náručí malého žehnajúceho Ježiška.

V severnej kaplnke je samostatným celkom oltár, ktorý uzatvára spomínaný ideový koncept oltárnych súborov Vykupiteľovou smrťou na kríži. Ježiša tu už tradične sprevádza jeho matka a najmladší spomedzi apoštolov, sv. Ján.

Kaplnka Narodenia Panny Márie bola pôvodne polkruhová východná bašta, v Korvínskom období stavebne upravená do podoby polygonálneho presbytéria novej kaplnky. V rokoch 1611 – 1612, v čase hrozby tureckého vpádu, muselo byť presbytérium východnej kaplnky opätovne prestavané na obrannú baštu (tzv. Banícka).

Dve drobné gotické sošky inštalované na južnej strane dvojlodia zobrazujú hlavné patrónky baníkov sv. Barboru s vežou a sv. Katarínu s kolesom. Pôvodne boli určené ako figurálna výzdoba oltárnej architektúry.

Pod emporou kostola je dnes umiestnená aj trojica neskorogotických sôch zobrazujúcich ženské postavy. Svätá Helena – atribút kríž, neznáma svätica alebo Panna Mária – bez atribútu, svätá Alžbeta – džbán a košík s milodarmi pochádzajú pravdepodobne z kremnického špitálskeho Kostola sv. Alžbety. Kvalitne prepracované detaily odevov a realizmus tvárí súvisia s činnosťou viedenskej dielne Nicolasa Gerhaerta z Leydenu. Koncom 15. storočia tvorili súčasť živého svätostánku, pravdepodobne ako ústredná výzdoba hlavného či bočného oltára.

V severozápadnom kúte dvojlodia pod tribúnou je umiestnený originál samostatnej monumentálnej sochy Panny Márie, tzv. Immaculata pochádzajúci z 2. polovice 18. storočia.