Anton Pázmán

Anton Pázmán pochádzal z 11 detí. Po absolvovaní učiteľských štúdií pôsobil ako učiteľ dlhé roky v obciach Podkriváň a Opatová. V Podkriváni sa zaslúžil o výstavbu školy, fary a rekonštrukciu kostola. Po vypuknutí I. svetovej vojny musel narukovať na front. V tomto období bol súdený za buričstvo a panslavizmus. Počas bojov bol zasiahnutý výbuchom granátu, z čoho zdravotné následky si niesol po celý život. Po vzniku Československa patril k zakladajúcim členom SĽS (neskôr HSĽS). Podieľal sa na založení približne 35 miestnych organizácií strany v regióne Novohrad. Bol aktívnym v Zemskom učiteľskom spolku, ako aj v ďalších kultúrnych a osvetových združeniach.[1]

Vo volebnom období 1925 - 1929 bol za HSĽS poslancom Národného zhromaždenia. Kandidoval v XVIII. volebnom kraji (Banská Bystrica). V snemovni pôsobil v brannom a rozpočtovom výbore.[2] Po takmer šesťročnej prestávke sa do parlamentu ešte vrátil. V rokoch 1935 - 1939 bol za Autonomistický blok, resp. HSĽS senátorom Národného zhromaždenia. V senáte bol členom rozpočtového výboru.[3] Zasadal aj v mestskom zastupiteľstve Lučenca.

Po Viedenskej arbitráži sa presídlil do Zvolenskej Slatiny a neskôr do Zvolena. Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v decembri 1938 už nekandidoval. V roku 1941 sa presťahoval do Bratislavy, kde 16. októbra zomrel po ťažkej srdcovej chorobe, komplikovanej zápalom pľúc. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[4]