Americká žurnalistika

Prvý pokus o časopis. Roku 1690 začala história severoamerickej periodickej tlače v Bostone z iniciatívy B. Harrisa, emigranta z Anglicka, kníhkupca. 25. septembra 1690 vyšlo prvé a posledné číslo Public Both Foreign and Domestic, v ktorom kritizoval kráľa a vládu. Chronologicky na troch stranách – štvrtá prázda – uvádzal rozličné udalosti, ktoré sa prihodili napr. Indiánom, požiar v Bostone, při ktorom sa zničil najlepší tlačiarenský lis. V poslednej správe kritizoval generála Wintropa – ako otvorený útok na autoritu koloniálnej správy. Časopis bol štyri dni po vydaní prvého čísla zakázaný, lebo obsahoval pochybné správy. Zakázali každej osobe v budúcnosti dávať do tlače hocičo, pokiaľ na to nedostatnú súhlas.

14 rokov po 1690 je zakázané vydávať noviny – až 17. apríla 1704 začali vychádzať Boston News Letter. Vydával ich bostonský poštmajster J. Campbell, ktorý sa predtým zaoberal písaním a rozširovaním News Letter –- rukopis spravodajských listov. Vydával s úradným povolením noviny s podtitulkom „Publishes by Authority“. Pred vytlačením ich prezrel guvernér – čím si zabezpečil Campbell na rozdiel od Harrisa existenciu svojich novín, ktoré vychádzali viac ako sedemdesiat rokov –- do roku 1776. Bol to prvý časopis v anglických kolóniách.

Prvý platený inzerát vyšiel v druhom čísle Boston News Letter. Boli tu oznamy o otrokoch, učňoch, sluhoch, lotérii a pod. Nasledovali inzeráty v novinách Bostonu, Portsmountu, Charlestonu, noviny boli totiž od začiatku vedené z obchodníckych pozícií kde bol zisk rozhodujúci. Mali aj politickú funkciu v súlade so zameraním prvých novinárov –- tlačiari, vydavatelia, redaktori v jednej osobe.

Roku 1722 sa uskutočnili procesy medzi novinármi a politikmi, ktoré položili základy slobody tlače v Amerike. Prvý proces vedený proti J. Franklinovi pre jeho novinársku kritiku guvernéra. Franklinov denník New England Courant sa odlišoval od dovtedajšej tlače v kolóniách tým, že bol tvorený podľa vzoru anglických (tzv. moralizujúcich) revue. Franklin odmietol oficiálnu cenzúru a označil svoj týždenník ako programovo opzičný. Franklinove noviny komentovali správy. Franklin bol roku 1922 pre kritiku vlády uväznený. Dôvodom boli lavne eseje, najmä Zákon a poučenie. Na jeho noviny bol uvalený zákaz vydávania. Franklin bol napokon prepustený a na základe jeho prípadu sa skoncovalo s cenzúrou tlače. V jeho Pennsylvania Gazette (1754) bola uverejnená prvá americká karikatúra –- had rozdelený na osem častí, symbolizujúca osem kolónií („Jednota a smrť“) Roku 1733 – New York Weekly Journal (Zenger). Napádal vládu guvernéra, za čo bol v roku 1734 uväznený. Počas jeho väzenia noviny ďalej vychádzali. Na jar 1735 sa Zenger dostal pred súd kvôli uvážlivému poburovaniu a podpore zlého názoru o vláde. Zásluhou právnika Hammiltona bol vyhlásený za nevinného.

30. novembra 1773 sa uskutočnilo tzv. Bostonské pitie čaju (Boston Tea Party), ktorú zorganizoval Boston Gazette. Gazette referoval a podporoval túto udalosť. Anglická vláda na to odpovedala tvrdými opatreniami, vyhlásila mimoriadny stav v kolóniách. Roku 1783 – nezávislosť amerických štátov a rozmach americkej žurnalistiky. Zo starých novín ostali večerník Pennsylvania Evening Post, ktorý sa stal 30. mája 1783 prvým americkým denníkom, vychádzal v 17 mestách.

Roku 1789 vzniklo desať dodatkov Ústavy USA, Federálna charta občianskych práv. V rámci prvého dodatku bola ustanovená sloboda slova a tlače. Kongres nesmie vydávať zákony, ktoré by zavádzali, obmedzovali náboženstvo, slobodu vyznania, slobodu slova, tlače, právo zhromažďovať sa a podávať žiadosti o nápravu krívd.

Tzv. „šestáková tlač“ (masová tlač), predávali sa za cent (penny), t. j. veľmi lacno. Prvé úspešné šestákové noviny – B. Day: New York Sun boli naplnené skutočnými správami, recenziami, senzáciami. Bol kritizovaný z hľadiska moralistickej tlače. Jeho úspechom bolo zakladanie nových šestákových novín.

Vznik New York Harold znamenal začiatok konkurenčného boja medzi vydavateľmi americkej tlače. Hlavným prameňom príjmov sa popri reklame a inzercii stala výška nákladu novín. Rodil sa novinársky priemysel. Bennet každý deň v novinách zverejňoval senzácie a sústredil na ne pozornosť verejnosti. Bennetove noviny boli bulvárne, podstatou novín boli dobré správy, časlo vymyslené. Založil nový typ tlače a etické a politické názory boli preňho nepodstatné, najdôležitejší bol zisk.

H. Greeley vytvoril seriózne noviny po dlhom čase, lacné, ale slušné, boli opak šestákovej tlače, vznikla rivalita medzi Sun a Tribune, vyústilo do amerických vojen. Hlásali morálku, najvplyvnejších v krajine, protiotrokársky kurz, podporovali sa sociálne a demokratické reformy.

New York Times založil v roku 1851 Henry Raymond.

Associated Press (AP) (1846) (historici žurnalistiky i samotná AP akceptovali ako dátum svojho vzniku rok 1848, no v roku 2005 obdržala AP dokumenty, z ktorých vyplýva, že AP vznikla ako družstvo už v roku 1846 - súvis to má s americko-mexickou vojnou)

Prvý model písacieho stroja.

Hearst, zakladateľ „žltej tlače“ (pozri Americká žurnalistika#The Yellow Kid) kúpil v roku 1895 New York Morning Journal, ktorý súťažil s Pulitzerovým New York World. Kupoval redaktorov, na konkurenciu posielal gangstrov, aby jeho noviny mali o čom písať, organizoval zločiny, nepriamo podnecoval vraždy amerických činiteľov. V novinárstve používal senzácie a veľké titulky -– ako výkriky. Pulitzer je považovaný za zakladateľa novej žurnalistiky spájajúcej honbu za senzáciami s kampňami proti spoločenským neduhom. V duchu jeho testamentu založili Pulitzerovu cenu, ktorá sa udeľuje od roku 1917. Pulitzer sa stal v 19. storočí najúspešnejším novinovým podnikateľom a Hearst ho chcel prekonať, a tak lákal a kupoval novinárov z Pulitzerových redakcií. Tento boj vytváral vojnovú psychózu. Pulitzer znížil cenu denníka, ale žiadny úspech nedosiahol. Po tejto vojne medzi dvoma novinárskymi magnátmi sa začali presadzovať etické princípy. Pulitzer si uvedomil, že žltá žurnalistika skôr či neskôr stratí dôveru, keďže je založená na senzáciách.

Charakteristické črty –- honba za senzáciami, polovicu novín zaberala inzercia.

Arthur Brisbane v Pulitzerovom Sunday World začal uverejňovať na pokračovanie kreslený seriál R. F. Outcaulta „The Yellow Kid“. Od neho sa odvádza pojem žltá žurnalistika. Tak vznikli prvé „comics strips“ (1896). Použil hlavnú postavičku, ktorá mala žltú farbu. Keď Brisbane odišiel do Hearstovho NY Journal, pretiahol k Hearstovi aj Outcoulta, ale Žltý kid vychádzal aj v NY World od iného autora. Tento konkurenčný zápas bol podnetom na pomenovania NY Journalu a NY Worldu, na žltú tlač (bulvárna tlač)

Roku 1882 vznikla United Press, ktorá zbankrotovala. Monopolné tendencie Associated Press narušil až vznik United Press Association (UPA) a treťou najväčšou agentúrou bola International News Service. Vládol medzi nimi konkurenčný boj.

Pravidelné tlačové konferencie v Bielom dome zaviedol Thomas Woodrow Wilson v roku 1913. Konali sa dva razy v týždni.

Upton Sinclair publikoval „Mosadznú známku“, silnú obžalobu americkej skomercionalizovanej a zmonopolizovanej tlače.

De Witt Wallace a jeho manželka Lila Achesonová vydali prvé číslo výstrižkového časopisu Reader´s Digest. V tomto časopise ustupuje grafika textu a je odlíšený podľa záujmov. V 90. rokoch patril k najpredávanejším časopisom.

Prvá americká rozhlasová stanica, začala vysielať 2. novembra 1920 v Pittsburgu.

Združenie amerických novinárov prijalo Etický kódex. Federálny zákon o komunikáciách (FCA) stanovil pravidlá rozhlasového vysielania. Potvrdil nadvládu komerčného vysielania. Poskytol prezidentovi právo využiť rozhlas v čase výnimočného stavu.

Gallup je odborník na prieskum verejnej mienky, zakladateľ Gallupovho ústavu. Roku 1935 založil v Princetone Americký inštitút verejnej mienky, ktorý od roku 1936 pravidelne robí prieskum postojov voličov před prezidentkými voľbami. Iba tri razy sa jeho predpovede nevyplnili (v rokoch 1948, 1976, 1980). Prieskumy, ktorých ročne robí asi dvadsať podporuje vyše 140 novín. Každá vzorka pozostáva z približne 1500 respondentov.

Prvé pokusné TV vysielanie v NY spoločnosti RCA (Radia Corporate of America), CBS (Columbia Broadcasting Systém) a Allen B. Du Mont´s sa uskutočnilo v roku 1939.

Opozícia k žltej žurnalistike, zasiahla len publicistiku, preto ich diela publikovali len v časopisoch alebo knihách – hnutie v oblasti vecnej literatúry.

V marci 1950 sa prejavom senátora Josepha R. Mccarthyho začalo obdobie tzv. McCarthyzmu, ktoré hľadalo vnútorného nepriateľa v administratíve USA a otrávilo aj ovzdušie medzi novinármi. Skončilo sa roku 1954.

Aféra Watergate, skončila roku 1974 rezignáciou Nixona. Išlo o odpočúvanie vo Washingtonskom sídle Demokratickej strany. V roku rok 1973 získalo The Washington Post Pulitzerovu cenu za pomoc pri odhaľovaní (novinári Bob Woodward a Carl Bernstein).

1. The Wall Street Journal
2. USA Today
3. The New York Times

Rozhodoval uňho zisk, nie pravda, dôraz kládol na spravodajstvo, vydával New York Herald, súperil s Dayovým denníkom NY Sun. Miloval senzácie, zdokonalil techniku spravodajského interview, správy ilustroval drevorytmi. Na prenos používal telegraf.

Zakladateľ a vydávateľ prvých amerických šestákových novín NY Sun. Boli šesťkrát lacnejšie ako bolo bežné. Prvý urobil z americkej žurnalistiky prostriedok zisku. Úspech NY Sun podnietil vznik NY Herald.

Bojovník za americkú nezávisloť, politik, diplomat, vydavateľ, žurnalista. V roku 1729 kúpil Pennsylvania Gazette -– najvýznamnejší týždenník v amerických kolóniách, pozornosť venoval inzercii a ako prvý v kolóniách uviedol predpoveď počasia. V roku 1754 uverejnil prvú americkú karikatúru, 1741 vydával mesačník General magazine. Slávne americké periodikum Franklina -– Almanach chudobného Richarda.

Novinárka a bojovníčka za práva žien. 1840 s Emersonom založila štvrťročník The Dial (orgán novoanglických transcendentalistov). Od 1844 pracuje u Greeleyho v The NY Tribune ako literárna kritička, napísala knihu Ženy v 19. storočí.

Skúmal verejnú mienku, zakladateľ Gallupovho ústavu.

Žurnalista, politik, stúpenec utopického socializmu, zakladateľ a šéfredaktor The NY Tribune, uprednostňoval politické spravodajstvo, jeho korešpondentom bol Karl Marx, preslávil sa úvodníkom „Modlitba 20 miliónov“, kde vyzval Lincolna k oslobodeniu černochov.

Politik, právnik, bojovník za nezávislosť, právo na nezávislosť obhajoval v Holtovom periodiku NY Journal or General Advertiser. Bol federalista –- zbierka esejí uverejňovaných v NY Independent Journal, prispieval aj do American Minerva a finančne podporoval Gazette of the United States. Založil NY Evening Post a od roku 1934 NY Post.

Zakladateľ žltej tlače. V roku 1895 kúpil NY Morning Journal, ktorý súťažil s Pulitzerovým NY Worldom.

Prezident USA, publicista, autor „Vyhlásenia nezávislosti“ (The Declaration of Independence, 1773), boj proti feudalizmu.

Spolu s Haddenom zakladateľ prvého spravodajského časopisu na svete TIME, zakladateľ periodík LIFE, FORTUNE a SPORTS ILLUSTRATED. Tvorca spoločnosti Time inc. (najväčšia americká časopisecká spoločnosť)

Zakladateľ tzv. novej žurnalistiky, spájajúcej honbu za senzáciami s kampaňami proti rôznym spoločenským neduhom. Tvorca moderného komerčného denníka. Vlastnil NY World. V duchu jeho testamentu založili Pulitzerovu cenu a v roku 1912 Fakultu žurnalistiky na Kolumbijskej univerzite.

Jeden z tvorcov The NY Times. Bol šéfredaktorom Harper's magazine. Spolu s Jonesom a Wesleym založil v roku 1851 The NY Times.

Založil The NY Weekly Journal. Bojoval proti nepopulárnej vláde guvernéra W. Cosbyho. Bol za to súdený, no porota ho oslobodila –- miľník v dejinách bojov za slobodu tlače v USA.