Amália Hesensko-darmstadtská

Amália Hesensko-darmstadtská (* 20. jún 1754, Prenzlau, Nemecko  21. jún 1832, Bruchsal) bola dedičná bádenská princezná.

Amália Hesensko-darmstadtská
dedičná bádenská princezná
Panovanie
DynastiaHesenskí
Biografické údaje
Narodenie20. jún 1754
Prenzlau, Nemecko
Úmrtie21. jún 1832 (78 rokov)
Bruchsal, Nemecko
Rodina
Manžel
Potomstvo
Katharina Amalie Christiane
Karolína Frederika
Lujza
Frederika Dorotea Bádenská
Mária Alžbeta
Karl Friedrich
Karol Ľudovít
Vilemína Lujza
OtecĽudovít IX. Hesensko-darmstadtský
MatkaKarolína Zweibrückenská
Odkazy
Amália Hesensko-darmstadtská
(multimediálne súbory na commons)
Historický portál
Biografický portál

Životopis

Narodila v Prenzlau ako dcéra Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadtského a Karolíny Zweibrückenskej.

V roku 1772 prišla do Petrohradu na návštevu ruského dvora ako jedna z možných neviest cároviča Pavla. Pavol sa však rozhodol pre jej sestru Vilemínu.

15. júla 1775 sa vydala za svojho bratranca, dedičného bádenského princa Karola Ľudovíta. Bol synom Karola Fridricha Bádenského a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej, dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadtského.

V manželstve sa sťažovala na chlad svojho svokra a na detinskosť manžela. Od smrti svokry v roku 1783 do svadby syna v roku 1806 bola prvou dámou na dvore. V roku 1801 navštívila s rodinou dcéru, cárovnú Lujzu, v Rusku a dcéru, kráľovnú Frederiku, vo Švédsku. Počas pobytu vo Švédsku bola opísaná ako vtipná, inteligentná a presná, a tiež ako plne ovládajúca svojho manžela.[1] Navštívili Palác Drottningholm a Gripsholm a Amália sa ujala Hedvigy Šlezvicko-holštajnsko-gottorpskej, ktorú kráľ nemal rád, a pokarhala dcéru za jej upäté a nepriateľské správanie na verejnosti.[2] Jej manžel zomrel v dôsledku nehody ešte pred odchodom a Amália zostala s rodinou vo Švédsku až do mája 1802. Krátko pred svojím odchodom bola uvedená do lóže Yellow Rose Karola Adolfa Bohemana[3] s tým, že ním bola označená za vetvu slobodomurárov.

Počas svojich návštev Ruska a Švédska sa pokúšala zmieriť medzi sebou svojich dvoch zaťov, ruského a švédskeho panovníka.[4] V roku 1803 hostila švédsku kráľovskú rodinu v Badene. Počas tejto návštevy sa hovorilo, že svojou milotou a zábavnosťou, živým záujmom o politiku a rovnakými názormi, mala možnosť získať vplyv nad svojím zaťom.[5] Ako súperka Napoleona Bonaparte sa snažila zabrániť sobášu svojho syna so Stéphanie de Beauharnais, a po svadbe v roku 1806 odišla na svoje vdovské panstvo v Bruchsale. V roku 1807 poslala svojej dcére Frederike do Švédska list od svojej druhej dcéry, ruskej cárovnej, v snahe presvedčiť Frederiku, aby využila svoj vplyv a prinútila svojho manžela uzavrieť mier medzi Švédskom a Napoleonom, čo sa nepodarilo.[6][7]

V roku 1809 prijala dcéru Frederiku s rodinou po tom, čo bol jej zať zvrhnutý z trónu. V roku 1811 sa snažila Gustáva Adolfa odradiť od rozvodu. Keď sa však ukázal ako nevyhnutný, zabezpečila dcére ekonomickú nezávislosť a starostlivosť o deti.[8]

Počas Viedenského kongresu v roku 1815 svojím vplyvom na zaťa Alexandra I. podieľala na tom, že Bádenské veľkovojvodstvo zostalo bez straty územia.

Zomrela 21. júna 1832 v Bruchsale.

Deti

Vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jej potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II. (Monako), belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.

Referencie

  1. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 140. (WorldCat)
  2. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 145. ()
  3. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 504. (WorldCat)
  4. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 181. ()
  5. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 275. ()
  6. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 108. ()
  7. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 502. ()
  8. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 758, 763. (WorldCat)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amálie Hesensko-Darmstadtská na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.