Amália Hesensko-darmstadtská

Narodila v Prenzlau ako dcéra Ľudovíta IX. Hesensko-darmstadtského a Karolíny Zweibrückenskej.

V roku 1772 prišla do Petrohradu na návštevu ruského dvora ako jedna z možných neviest cároviča Pavla. Pavol sa však rozhodol pre jej sestru Vilemínu.

15. júla 1775 sa vydala za svojho bratranca, dedičného bádenského princa Karola Ľudovíta. Bol synom Karola Fridricha Bádenského a Karolíny Lujzy Hesensko-darmstadtskej, dcéry Ľudovíta VIII. Hesensko-darmstadtského.

V manželstve sa sťažovala na chlad svojho svokra a na detinskosť manžela. Od smrti svokry v roku 1783 do svadby syna v roku 1806 bola prvou dámou na dvore. V roku 1801 navštívila s rodinou dcéru, cárovnú Lujzu, v Rusku a dcéru, kráľovnú Frederiku, vo Švédsku. Počas pobytu vo Švédsku bola opísaná ako vtipná, inteligentná a presná, a tiež ako plne ovládajúca svojho manžela.[1] Navštívili Palác Drottningholm a Gripsholm a Amália sa ujala Hedvigy Šlezvicko-holštajnsko-gottorpskej, ktorú kráľ nemal rád, a pokarhala dcéru za jej upäté a nepriateľské správanie na verejnosti.[2] Jej manžel zomrel v dôsledku nehody ešte pred odchodom a Amália zostala s rodinou vo Švédsku až do mája 1802. Krátko pred svojím odchodom bola uvedená do lóže Yellow Rose Karola Adolfa Bohemana[3] s tým, že ním bola označená za vetvu slobodomurárov.

Počas svojich návštev Ruska a Švédska sa pokúšala zmieriť medzi sebou svojich dvoch zaťov, ruského a švédskeho panovníka.[4] V roku 1803 hostila švédsku kráľovskú rodinu v Badene. Počas tejto návštevy sa hovorilo, že svojou milotou a zábavnosťou, živým záujmom o politiku a rovnakými názormi, mala možnosť získať vplyv nad svojím zaťom.[5] Ako súperka Napoleona Bonaparte sa snažila zabrániť sobášu svojho syna so Stéphanie de Beauharnais, a po svadbe v roku 1806 odišla na svoje vdovské panstvo v Bruchsale. V roku 1807 poslala svojej dcére Frederike do Švédska list od svojej druhej dcéry, ruskej cárovnej, v snahe presvedčiť Frederiku, aby využila svoj vplyv a prinútila svojho manžela uzavrieť mier medzi Švédskom a Napoleonom, čo sa nepodarilo.[6][7]

V roku 1809 prijala dcéru Frederiku s rodinou po tom, čo bol jej zať zvrhnutý z trónu. V roku 1811 sa snažila Gustáva Adolfa odradiť od rozvodu. Keď sa však ukázal ako nevyhnutný, zabezpečila dcére ekonomickú nezávislosť a starostlivosť o deti.[8]

Počas Viedenského kongresu v roku 1815 svojím vplyvom na zaťa Alexandra I. podieľala na tom, že Bádenské veľkovojvodstvo zostalo bez straty územia.

Zomrela 21. júna 1832 v Bruchsale.

• Katharina Amalie Christiane (* 13. júl 1776 – † 26. október 1823)
• Karolína Frederika (* 13. júl 1776 – † 13. november 1841) ∞ 1797 bavorský kráľ Maxmilián I. Jozef (* 1756 – † 1825)
• Lujza (* 24. január 1779 – † 16. máj 1826) ∞ 1793 ruský cár Alexander I. (* 1777 – † 1825)
• Frederika Dorotea (* 12. marec 1781 – † 25. september 1826) ∞ 1797 švédsky kráľ Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837)
• Mária Alžbeta (* 7. september 1782 – † 29. apríl 1808) ∞ 1802 braunschweigský vojvoda Fridrich Viliam Braunschweigsko-wolfenbüttelský (* 1771 – † 1815)
• Karl Friedrich (* 13. september 1784 – † 1. marec 1785)
• Karol Ľudovít (* 8. jún 1786 – † 8. december 1818) ∞ 1806 Stéphanie de Beauharnais (* 1789 – † 1860)
• Vilemína Lujza (* 10. september 1788  – † 27. január 1836) ∞ 1804 hesenský veľkovojvoda Ľudovít II. (* 1777 – † 1848)

Vďaka sobášom svojich detí je predkom členov mnohých európskych panovníckych rodov. K jej potomkom patria aj rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, ruský cár Mikuláš II. a jeho manželka Alix Hesensko-darmstadtská a súčasní panovníci dánska kráľovná Margaréta II., švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv, monacký knieža Albert II. (Monako), belgický kráľ Filip, španielsky kráľ Filip VI. či Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II.

1. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 140. (WorldCat)
2. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 145. ()
3. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 504. (WorldCat)
4. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 181. ()
5. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1936. Dostupné online. S. 275. ()
6. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 108. ()
7. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 502. ()
8. CHARLOTTAS, Hedvig Elisabeth. Hedvig Elisabeth Charlottas dagbok. Stockholm : P.A. Norstedt & Söners förlag, 1939. Dostupné online. S. 758, 763. (WorldCat)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amália Hesensko-darmstadtská

• Genealógia

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amálie Hesensko-Darmstadtská na českej Wikipédii.