Alois Chytil

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny a mal 15 súrodencov. Kondíciami a príležitostnými prácami si zarábal na štúdiá na gymnáziu i na Karlovej univerzite v Prahe, kde vyštudoval históriu a geografiu. Už ako študent publikoval menšie vlastivedné články, neskôr redigoval rôzne periodiká a v roku 1910 si založil vlastné vydavateľstvo miestopisov, pohľadníc a adresárov, ktoré prerástli postupne do celoštátneho rozsahu. Tesne po prvej svetovej vojne prišiel do Vysokých Tatier a usadil sa na Štrbskom Plese, neskôr v Hornom Smokovci a zostal tu takmer 30 rokov.[2]

Po príchode na Štrbské Pleso, v posledných decembrových dňoch roku 1918, so svojou manželkou našiel hotely a penzióny vykradnuté a zdevastované. Po skončení prvej svetovej vojny prešla osada do vlastníctva česko-slovenského štátu. Boli to klimatické kúpele s hotelovo-liečebnou prevádzkou. Dňa 9. februára 1919 manželia Chytilovci odovzdali memorandum splnomocnenému ministrovi pre správu Slovenska v Žiline Vavrovi Šrobárovi, v ktorom žiadali, aby bol okamžite zabezpečený dozor nad štátnymi kúpeľmi a aby bolo zastavené rozkrádanie štátneho majetku. Aj v ďalších povojnových mesiacoch rozbiehal aktivity na záchranu kúpeľného majetku. Vo februári 1919 sa k manželom Chytilovcom pripojili mnohí renomovaní českí maliari František Cina Jelínek (1882 – 1961), Ota Bubníček (1871 – 1962), Vít Skála (1883 – 1906) a Stanislav Feikl (1883 – 1933), ktorí si z návštevy Vysokých Tatier do Prahy priniesli spolu s Chytilovcami obrazy a fotografie. Alois Chytil vydal prvú sériu tatranských obrazov z reprodukcií ich diel. Počas pobytu na Štrbskom Plese dal podnet na usporiadanie Tatranskej výstavy v Prahe do ktorej prispel svojimi fotografiami. V roku 1920 vydal svoju prvú sériu 300 pohľadníc Vysokých Tatier.

Vysoké Tatry pokladal za ideálne miesto na mnohé športové aktivity, ktoré by mohli organizovať športové organizácie. Preto svoj výstavný výbor pretvoril 12. septembra 1919 na Pracovní sbor sportovní a turistický v Prahe s cieľom postaviť v sedle Váha turistickú chatu. Pracovní sbor aktívne vystupoval v rokovaní s vysokými politickými špičkami s cieľom sprístupniť Vysoké Tatry českej verejnosti. Popri tom sa zaujímal aj o ekonomické, politické a hospodárske otázky, cestovný ruch a kúpeľníctvo. To bolo v tom čase vo Vysokých Tatrách na pokraji krachu. Tatry sa len veľmi ťažko spamätávali z maďarského vplyvu. V hoteloch, penziónoch a v kúpeľných osadách stále pôsobili maďarskí úradníci a zamestnanci. O Hohenloheho javorinské panstvo usilovali Poliaci. Javorinu s priľahlými dolinami kúpil predseda plebistickej komisie v Tešíne Mannevill. Poliaci rátali s týmto územím ako so svojim, na mape zobrazili toto územie ako poľské. Chytilovci a jeho priatelia bránili Javorinu pred jej odstúpením Poľsku. Členovia Pracovního sboru upozorňovali na drancovanie Tatranskej Lomnice, na neblahé pomery na železnici, kde stále pôsobili maďarskí zamestnanci, ktorí sabotovali prepravu tovaru do Vysokých Tatier. Aj v tomto prípade Chytilovci intervenovali u Vavra Šrobára. Ešte pre zánikom Sboru Alois Chytil v zime 1920 usporiadal na Štrbskom Plese Zimné športové hry. Zúčastnilo sa na nich 44 športových klubov. Počas 14 dní sledovalo hry až 500 divákov.[4]

Keď sa usadil vo Vysokých Tatrách rozprúdil domácku výrobu tatranských suvenírov z dreva, kože a keramiky, pripravil niekoľko autorských seriálov fotografií, skladačiek, pohľadníc a fotoalbumov s tatranským motívom, vydal niekoľko propagačných letákov, rôzne hotelové adresáre a prospekty, turistické mapy a sedem vydaní praktického Prúvodce po Vysokých Tatrách. Fotografie z tatranského prostredia vystavoval v Paríži, Lyone, Miláne, Antverpách či Bruseli. V roku 1919 vydal prvú turistickú mapu Vysokých Tatier so slovenským názvoslovím. Je autorom trojdielnej publikácie Slovensko v obrazoch, pričom prvý zväzok o Vysokých Tatrách ministerstvo školstva odporučilo ako učebnú pomôcku na školách. V rokoch 1925 – 1929 bol vydavateľom, redaktorom i hlavným prispievateľom turistiko–balneologického časopisu Z Tater a slovenských lázní, od 2. ročníka Z Tater a našich hor a lázní a od 4. ročníka Z našich hor a lázní. Jeho články sa dotýkali najmä ekonomických otázok, problémov v cestovnom ruchu a kúpeľníctve. Zostala po ňom mohutná fotografická pozostalosť.[2]

Na začiatku 20. storočia so svojimi spolupracovníkmi vydával adresáre a miestopisy, napríklad: Adresár Českých zemí a Slovenska. Tieto adresáre obsahujú rad informácií o množstve a národnostnom zložení obyvateľov obcí, členoch obecných poslancoch, obchodníkoch i remeselníkoch, ktoré dodnes slúžia ako pomôcka historikom i genealógom. Z nich napríklad:

• Chytilův úplný adresář […]
• Chytilův místopis Republiky československé
• Chytilův průvodce po Vysokých Tatrách
• Národnostní mapa Moravy (1906)

• Chytil v Tatrách
• Zberateľ pohľadníc
• Výstava fotografií
• Databáza kníh
• Chytilove adresáre
• Chytilov miestopis
• Zoznam Chytilových diel