Alfred Naujocks

Narodil sa ako syn Richarda Naujocksa a jeho manželky Therese, rod. Pahlke. V Kieli navštevoval od roku 1917 reálnu školu. V roku 1925 školu nechal a začal so vzdelávaním sa v jemnej mechanike. Od 1. augusta 1931 bol člen v NSDAP. V roku 1933 vstúpil do SS a od roku 1934 bol pridelený k tajnej službe Sicherheitsdienst (SD) Reinharda Heydricha. Potom ako najprv pracoval ako šofér a bežný pracovník mu čoskoro pridelili špeciálne úlohy. V roku 1935 vycestoval s Wernerom Göttschom do Česko-Slovenska, kde zavraždili inžiniera Rudolfa Formisa, pracovníka organizácie Schwarze Front, ktorý z Česko-Slovenska pomocou krátkovlnného vysielača a rádiovej stanice vysielal protinacistickú propagandu na územie Tretej ríše. V roku 1937 prešiel do zahraničného oddelenia SD-Auslandsnachrichtendienst.

Podieľal sa na zorganizovaní fingovaného prepadu vysielača v Gliwiciach (nem. Gleiwitz), ktorý bol zámerom pre zámienku na začiatok agresie voči Poľsku a bol fakticky začiatkom druhej svetovej vojny. V septembri 1939 sa zúčastnil incidentu vo Venle, kedy sa nacistom podarilo uniesť dvoch agentov britskej tajnej služby pri holandskom pohraničnom meste Venlo. Akcia zmarila činnosť britskej špionážnej siete v západnej a strednej Európe. V dôsledku tohto spojeneckého neúspechu odstúpil šéf holandskej tajnej služby. Hitler použil tento incident v máji 1940 ako zámienku na okupáciu Holandska.

Od roku 1939 do 1941 bol vedúcim oddelenia sprostredkovania správ a spravodajskotechnického nasadenia v zahraničí Amt VI J od začiatku roka 1940 pod menom Amt VI B. Medzi iným spočívala jeho úloha v organizácii falošných pasov, preukazov a bankoviek pre zahraničných agentov SD. Viedol akciu Bernhard, v ktorej sa nacistické Nemecko zaoberalo falšovaním prevažne anglických libier neskôr i dolárov, dokumentov, pasov so zámerom takto poškodiť ekonomiku Anglicka.

V roku 1941 bol prevelený zo Sicherheitsdienstu k Waffen-SS kvôli spochybneniu jedného z Heydrichových rozkazov. Slúžil na východnom fronte až do roku 1943, kedy bol v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu presunutý na západ. Slúžil ďalej v ekonomickom oddelení SS v Belgicku. Tu sa podieľal na bojoch proti odbojovému hnutiu. Po povýšení na Obersturmführera SS (nadporučíka) sa od decembra 1943 do jesene 1944 zapájal do boja proti dánskemu hnutiu odporu ako člen skupiny Peter vedenej Ottom Schwerdtom.

V novembri 1944 sa dobrovoľne vzdal do rúk amerických jednotiek. Okamžite bol zatknutý. Po vojne vypovedal ako svedok na Norimberskom procese. Potvrdil, že útok na nemecký vysielač Gleiwitz, bol zorganizoval Heinrich Müller, vtedajší veliteľ Gestapa.

Po vojne žil a pracoval ako podnikateľ v Hamburgu. Podľa niektorých zdrojov bol v spojení s Ottom Skorzenym a podporoval organizáciu ODESSA.

Zomrel na infarkt v Hamburgu 4. apríla 1966.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Naujocks

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alfred Naujocks na nemeckej Wikipédii.