Alžbeta Kubánková

Alžbeta Kubánková, známa aj pod menom Betka Kubánková (* 14. máj 1930, Levoča  13. júl 2012, Bratislava) bola slovenská speváčka ľudových piesní a opery (alt).

Alžbeta Kubánková
Základné informácie
Rodné meno Alžbeta Lesňáková
Umelecké mená Betka Kubánková
Narodenie 14. máj 1930
Levoča, Česko-Slovensko
Úmrtie 13. júl 2012 (82 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie SĽUK, Slovenské národné divadlo
Žáner ľudová hudba, opera
Typ hlasu alt (kontraalt)
Roky pôsob. 1949  1990
Vydavateľstvá Opus, Panton, Supraphon
Súvisiace
články
Juraj Kubánka
Stanislav Mjartan

Jej partnermi boli Juraj Kubánka a Stanislav Mjartan. Mala 3 deti.

Pôsobenie

Vyrastala v Levoči, kde v domácom prostredí i počas účinkovania v ochotníckych súboroch nadobudla prvé spevácke skúsenosti. Po maturite na levočskom gymnáziu v roku 1949 nastúpila do novozaloženého SĽUK-u a stala sa jeho spoluzakladajúcou členkou. Na konkurze do SĽUK-u bola prijatá spolu s ďalšími spolužiačkami z gymnázia a podľa toho im prischlo v SĽUK-u pomenovanie „Levočanky“[1]. Všetky boli výborné speváčky, no Betka Kubánková sa o krátky čas vypracovala na poprednú a výraznú sólistku súboru. Jej neobyčajný sýty alt znel už na prvom vystúpení tohto súboru pri oslavách 5. výročia SNP vo Zvolene. Počas pätnástich sezón účinkovania v tomto telese absolvovala tisícky vystúpení od najmenších dedín až po hlavné centrá, pred mnohotisícovým obecenstvom. Vystupovala v takmer tridsiatich krajinách sveta, kde okrem našich piesní autentickým naštudovaním a prednesom interpretovala aj piesne z domácej (indonézskej, irackej, cejlónskej, barmskej, francúzskej, nemeckej) ľudovej tvorby. Jej repertoár obsahoval vyše 150 piesní v rôznych úpravách. Populárnymi sa stali v jej podaní piesne „Ej, zajali, zajali“, „Do dvorečka, do dvora“, „Povej, vetrík, povej“, „Láska, Bože, láska“, cigánske piesne a iné.

V roku 1963 sa stala členkou operného súboru SND v Bratislave. Prechod k inému hudobnému žánru ju podnietil ku hlbšiemu štúdiu hlasovej techniky. V tomto telese pôsobila do roku 1990. Medzi jej najvýznamnejšie operné postavy v SND i na pôde opery Štátneho divadla v Košiciach patrí postava Školnice v Suchoňovej opere Krútňava. Ani v tomto období sa neprestala venovať ľudovému spevu. Jej prednes sa menil, myšlienky piesní sa snažila vyjadrovať umeleckou formou.

Popri pôsobení v opere SND nahrávala piesne i pre rozhlas a televíziu, príležitostne vystupovala verejne. Spolupracovala s Farkašovcami i s Ľudovou hudbou Jána Berkyho – Mrenicu. Hosťovala v súboroch Skaličan na Festivale v anglickom Sidmouthe a v súbore Lúčnica[2] na festivale v Gorici v Taliansku.

Účinkovala v programoch klasickej hudby, okrem iného aj s Českou filharmóniou v Prahe a v kompozícii „Poéma o človeku“ od Jana Páleníčka so Symfonickým orchestrom FOK.

Diskografia

Sólové projekty

Kompilácie

Ocenenia

  • 1984 - Zlatý erb Opusu

Filmografia

Literatúra

  • Súradnice času - almanach Gymnázia v Levoči, vydalo Gymnázium v Levoči v roku 1988
  • Slovensko - kultúrno spoločenský mesačník, ročník X, číslo 1, vydala Matica slovenská v roku 1986

Referencie

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.