Akureyri
Akureyri je mesto na severe Islandu. S počtom obyvateľov 17 097 (2008) [1] je to štvrté najväčšie mesto na ostrove. Leží pri pobreží fjordu Eyjafjörður.
| Akureyri | |||
| Mesto | |||
.jpeg.webp) Akureyri a Eyjafjörður z kempingu Hamrar (južne od mesta) | |||
|
|||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Súradnice | 65°41′S 18°06′Z | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 0 m n. m. | ||
| Rozloha | 125 km² (12 500 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 18 860 (2018) | ||
| Hustota | 131,18/km2 (339,8/sq mi) obyv./km² | ||
| Založenie | 1602 | ||
| starosta | Sigrún Björk Jakobsdóttir (Nezávislá strana) | ||
| PSČ | 600-603 | ||
 Poloha mesta v rámci Islandu  Poloha mesta v rámci Islandu
| |||
| Wikimedia Commons: Akureyri | |||
| Webová stránka: http://www.akureyri.is/ | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Dejiny
Oblasť dnešného Akureyri bola objavená v 9. storočí (okolo roku 890) vikinským moreplavcom Helgi magri Eyvindarsonom, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1526 (obvinenie nejakej ženy z cudzoložstva). V roku 1602 tu bola založená dánska obchodná stanica. V 17. storočí obchodníci postavili aj obydlia, no celoročne sa tu nezdržiavali. Stálou osadou sa Akureyri stalo v roku 1778 a v roku 1786 mu bolo pridelené právo mesta. Celkový počet obyvateľov bol napriek dobrej polohe prístavu a úrodnej pôde len 12 a v roku 1836 o tento štatút prišiel. Opätovne ho získal v roku 1862, odvtedy počet obyvateľov narastá.
Počas druhej svetovej vojny bol prístav základňou lietadiel PBY Catalina 330 eskadry RAF, ktorá slúžila na ochranu konvojov z Ameriky do Veľkej Británie a Sovietskeho Ruska pred nemeckými ponorkami.
V 20. storočí nastáva hromadný presun obyvateľov Islandu z vidieka do mestských centier, migrácia zvyšuje počet obyvateľov Akureyri. V meste nastáva rozvoj služieb a obchodu. Dôležitým priemyselným odvetvím je spracovanie rýb. V septembri roku 1987 bola v Akureyri založená univerzita s fakultami práva a sociálnych vied, pedagogiky, ošetrovateľstva a fakuta ekonomiky a vedy. V súčasnosti má univerzita okolo 180 zamestnancov a 1 400 študentov.
Geografia
Mesto leží na západnom okraji fjordu Eyjafjörður. Je obkolesené horami, z ktorých najvyššie sú Súlur (1 213 m – juhozápadne od mesta) a Hlíðarfjall (1 116 m – západne od mesta). Mestom preteká rieka Glerá, ktorá vzniká odtokom z ľadovcov na polostrove Tröllaskagi.
Podnebie
Vzhľadom na vysokú polohu mesta (65. stupeň severnej šírky) je podnebie relatívne mierne (priemerné ročné teploty sú 3,5 °C, zimné 1 °C, letné 14 °C). Ročný úhrn zrážok je 445 mm, priemerná vlhkosť vzduchu je 80 %.
Mestské časti
- Innbærinn
- Brekkan
- Oddeyri
- Naustahverfi
- Miðbær
- Glerárhverfi
- V roku 2004 sa osada Hríseyjarhreppur, nachádzajúca sa asi 35 km severne od mesta na ostrove Hrísey, pripojila k Akureyri.
Doprava
„Srdcom mesta“ je prístav, je miestom pre spracovávanie ulovených rýb a bránou pre turistov. V meste sa nachádza letisko, väčšina letov je vnútroštátna (do Reykjavíku a Keflavíku, na ostrov Grímsey a osady Vopnafjörður a Þórshöfn). V máji 2006 bolo otvorené aj pravidelné letecké spojenie s Kodaňou, no v súčasnosti linka nie je prevádzkovaná.
Mesto leží na islandskom hlavnom cestnom okruhu Hringvegur a je jedno z dvoch miest na Islande, kde premávajú pravidelné linky mestských autobusov.
Administratíva
Mesto je riadené mestskou radou, ktorá má 11 členov a je volená každé štyri roky. Kandidovať za člena sa môže každá osoba staršia ako 18 rokov s trvalým pobytom v Akureyri. Mestská rada volí starostu (v princípe môže vybrať hocikoho z mesta, no vačšinou je to výber niektorého z členov rady). Súčasná starostka je Sigrún Björk Jakobsdóttir z nezávislej strany.
Zoznam starostov Akureyri
- 1919 – 1934 – Jón Sveinsson
- 1934 – 1958 – Steinn Steinsen
- 1958 – 1967 – Magnús Guðjónsson
- 1967 – 1976 – Bjarni Einarsson
- 1976 – 1986 – Helgi M. Bergs
- 1986 – 1990 – Sigfús Jónsson
- 1990 – 1994 – Halldór Jónsson
- 1994 – 1998 – Jakob Björnsson
- 1998 – 2007 – Kristján Þór Júlíusson
- 2007 – súčasnosť – Sigrún Björk Jakobsdóttir
Kultúra
V meste sa nachádza jeden z troch veľkých divadelných inštitúcií Islandu a súčasne jediná profesionálna divadelná spoločnosť mimo Reykjavíku – Leikfélag Akureyrar, založená približne pred storočím (v roku 1917, od roku 1973 funguje na profesionálnej báze). Divadlo je centrom kultúrneho života mesta, v súčasnosti bolo zrekonštruované a má kapacitu 210 miest na sedenie.
V Akureyri sa nachádza aj niekoľko múzeí a galérií – mestské múzeum, múzeum umenia, múzeum priemyslu a letecké múzeum. Taktiež je sídlom oblastného archívu a jednej z najväčších knižníc na Islande – Amtsbókasafnið á Akureyri, založenej v roku 1827.
Učitielia miestneho konzervatória sú členmi Symfonického orchestra severného Islandu (Sinfóníuhljómsveit Norðurlands).
Stavby
Dominantou Akureyri je kostol protestantskej cirkvi Akureyrarkirkja, navrhnutý Gudjonom Samuelssonom a postavený v roku 1940. Sklenené okná s maľbami sú napodobeninou pôvodných skiel katedrály v Coventry, zničenej počas náletov za druhej svetovej vojny.
V meste sa nachádza aj botanická záhrada, založená v roku 1912 ako verejný park. Botanická sekcia existuje od roku 1957 a nachádza sa tu zbierka približne 430 domácich druhov a 6 600 cudzokrajných rastlín.
Šport
V Akureyri sa nachádza zimný štadión pre korčuľovanie a hokejové zápasy, športová hala (basketbal, volejbal, hádzaná, bojové umenia), viacúčelový štadión s kapacitou 2 000 divákov, využívaný prevažne na futbalové zápasy (domáci klub Knattspyrnufélag Akureyrar sa v roku 1989 stal majstrom Islandu), krytý 25 m bazén a priľahlý akvapark. 5 km nad mestom je lyžiarske stredisko.
V meste sa nachádza aj najsevernejšie položené 18-jamkové golfové ihrisko na svete, Akureyrský golfový klub je usporiadateľom letného golfového turnaja Arctic Open.
Známe osobnosti
- Jón Sveinsson – spisovateľ, knihy pre deti
- Viktor Arnar Ingólfsson – spisovateľ, detektívne romány
- Alfreð Gíslason – hádzanár a tréner hádzanej
- Heiðar Helguson – futbalista
Referencie
Externé odkazy
- Oficiálna stránka mesta (po islandsky), (po anglicky)