Žltuška žltá

Rastie takmer v celej Európe, na východe zasahuje až do Turecka a na Kaukaz, za Uralom na západnej Sibíri až k Altaji. Vyskytuje sa tiež na severozápade Afriky. Je to rastlina vlhkomilná, rastie na slatinných lúkach, pozdĺž vodných tokov a nádrží, priekop a po okrajoch vlhkých lužných lesov, nie však na trvale zamokrenej pôde. Uprednostňuje na humus bohatú pôdu v polotieni.

Rozširuje sa plazivými podzemkami do priľahlého okolia a na väčšie vzdialenosti nažkami, ktoré sú nielen roznášané vetrom, ale dokážu aj plávať po vode.[1]

Je to rastlina vytrvalá, z ktorej plazivého podzemku vyrastá priama, pozdĺžne ryhovaná mäkká byľ, ktorá sa až navrchu rozvetvuje. Býva pri vhodných pôdnych podmienkach vysoká 1 až 1,5 m. Striedavo vyrastajúce zložené listy so stopkou 2 až 6 cm dlhou majú trojuholníkovitý prierez, sú dlhé 10 až 20 cm a široké 5 až 10 cm a smerom hore sa zmenšujú. Bývajú dva až trikrát sperené, zložené sú z klinovitých alebo vajcovitých lístkov veľkých až 4 × 2 cm, na koncoch bývajú 2 až 3zubé, zhora sú modro zelené, zospodu šedavé. Variabilita listov je medzi jednotlivými rastlinami veľmi veľká. Byľ aj listy sú striebristé.

Jednotlivé, mierne voňajúce kvety sírovej farby na stopkách dlhých 5 až 10 mm sú zostavené do zväzočkov a tieto do priamych, vrcholičnatých súkvetí. Jednotlivé vzpriamené kvety majú okvetie skladajúce sa len zo 4 rozostúpených, úzko vajcovitých, zelenavo belavých kališných lístkov ktoré rýchlo opadávajú. Z kvetu vystupuje niekoľko nápadných tyčiniek s dlhými žltými nitkami a vzpriamenými podlhovastými peľnicami a asi 10 voľných pestikov s trojhrannými bliznami. Puzdra peľníc so zrelým peľom, ktorý nie je nijako chránený pred nepriazňou počasia, sa otvárajú len za slnečného počasia a pred dažďom sa opäť zavárajú. Kvet ponúka nektár, opeľovanie prevažne zaisťuje hmyz a len čiastočne vietor, v kvetoch môže dochádzať aj k samoopeľovaniu vlastným peľom. Kvitne od júna do augusta.

V minulosti bol koreň používaný k výrobe žltého farbiva pre farbenie vlny, dnes sa žltuška žltá začína presadzovať do parkov a záhrad ako rastlina ozdobná kvetom. Obsahuje tiež mnohé alkaloidy, napr. berberine.[2][3][4]

• 
  Nákres rastliny
• 
  Prirodzené prostredie
• 
  Byľové listy
• 
  Nerozvinuté kvety

1. CIBULKA, Radim. BOTANY.cz: Žluťucha žlutá [online]. BOTANY.cz, rev. 2011-07-04, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. (po česky)
2. POLÍVKA, František. Názorná květena zemí koruny české: Thalictrum flavum [online]. Wendys, Zdeněk Pazdera, [cit. 2011-10-22]. S. 31, 32. Dostupné online. (po česky)
3. Flora of China: Thalictrum flavum [online]. Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. (po anglicky)
4. Finland Nature and Species: Thalictrum flavum [online]. Luono Porti Nature Gate, Helsinki, FI, [cit. 2011-10-22]. Dostupné online. (po fínsky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žluťucha žlutá na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žltuška žltá