Židia v Spojenom kráľovstve

Uvedenie prvého židovského člena dolnej snemovne – baróna Lionela de Rothchilda (1858)

Prvá písomná zmienka o židovskom osídlení Anglicka pochádza z roku 1066, kedy niekoľko Židov priplávalo do Anglicka s Viliamom Dobyvateľom, aj keď sa predpokladá, že sa tu nachádzali už od rímskych časov. Židia tu žili od normanského dobytia po vyhnanie roku 1290, kedy boli vyhnaní dekrétom kráľa Eduarda I. Židia sa v menších počtoch začali vracať do Anglicka až v 16. storočí, kedy použil Henrich VIII. židovských učencov k ospravedlneniu svojho rozvodu s Katarínou Aragónskou a sobáša s Annou Boleynovou. Vznik puritanizmu znamenal nový anglický záujem o Židov. Puritánov – stúpencov militantnej odnože kalvinizmu – zaujala predstava Židov ako strážcov jazyka a tradície Starého zákona. Podobné nadšenie zdieľal aj Oliver Cromwell a jeho nástup do čela Anglicka začiatkom 17. storočia bol predzvesťou znovuprijatia Židov. Cromwellovi agenti nadviazali najprv kontakt so slávnym Rabbim Menašem ben Izraelom z Amsterdamu. Ten si za svoj cieľ vytýčil návrat Židov do Anglicka. Po neúspešnej Whitehallskej konferencii z roku 1655 sa Cromwell rozhodol schváliť, aby boli Židia prijatí späť mlčky a neoficiálne. Anglickí Židia však Cromwellove ani Menašeho plány nijako nepodporovali a z faktu, že bola ich existencia v Londýne odhalená, nadšení neboli. Až vojna Anglicka so Španielskom v roku 1656 ich prinútila vyjsť na svetlo, pretože tým, že sa prehlásili za utečeneckých marranos, sa mohli vyhnúť zabavenia majetku, ktoré postihlo nepriateľských Španielov. Vďaka niekoľkým kráľovským prehláseniam sa po reštaurácii mohla ich komunita rozvíjať a tešiť sa náboženskej tolerancii, ktorá sa skoro stala charakteristickým znakom anglického života.

Počet Židov v Londýne zvýšilo najmä prisťahovalectvo. Jedinou ďalšou židovskou komunitou na britských ostrovoch sa stala malá sefardská obec v Dubline. V priebehu 2. polovice 18. storočia vznikla rada kongregácií vo vidieckých mestách.

Židia v Anglicku boli účastníkmi mnohých prvenstiev. Od prvého rytiera (1700), cez prvého londýnskeho starostu až po tzv. emancipáciu Židov (1858). 26. júna 1858 potom zasadol v dolnej snemovni barón Lionel Rothschild.

Chronológia

Benjamin Disraeli – prvý židovský ministerský predseda

• 1290 – vyhnanie Židov z Anglicka Eduardom I.
• 1494 – prvé dôkazy o Židoch v tudorovskom Anglicku
• 7. júla 1594 – poprava Dr. Rodriga Lopeza na základe obvinenia zo zrady a zo sprisahania k otráveniu kráľovnej Alžbety I.
• 1609 – portugalskí kupci sú pre podozrenie, že sú Židia, vypovedaní z Londýna
• 1649 – 1660 – Commonwealth ovládaný Oliverom Cromwellom
• september 1655 – do Londýna prichádza Menaše ben Jisrael
• 31. októbra 1655 – Menaše predkladá Štátnej rade petíciu o siedmich bodoch, požaduje povolenie návratu Židov do Anglicka
• 14. novembra 1655 – Cromwell vyberá členov whitehallskej konferencie, ktorá má prediskutovať otázku návratu Židov
• 4.-18. decembra 1655 – schádza sa whitehallská konferencia, ale nepodarí sa jej dospieť k rozhodnutiu, a preto ju Cromwell s hnevom rozpúšťa a rozhodne sa riešiť vec neformálne
• marec 1656 – Anglicko-španielska vojna
• 24. marca 1656 – anglickí Židia sa obracajú s petíciou na Cromwella a prehlasujú, že sú skôr marranos, než nepriateľskí Španieli; Cromwell odmietne písomne odpovedať, ale mlčky im povolí zostať v Anglicku a žiť aj vyznávať slobodne svoju vieru
• september 1657 – na spiatočnej ceste do Nizozemska v Middleburgu umiera Menaše ben Jisrael
• 1660 – reštaurácia Karla II.
• 22. augusta 1664 – petícia Židov Karlovi II., ktorý vydáva formálne písomné konštatovanie tolerancie
• 1673 – židovské obci je zaistená sloboda vyznania
• 1674, 1685 – ďalšie kráľovské deklarácie potvrdzujúce sľuby z roku 1664; v roku 1685 odvolal vo Francúzsku Ludvík XIV. toleranciu voči hugenotom, ktorú im zaisťoval Nantský edikt
• 1687 – Newtonova Principia mathematica
• 1689 – Viliam III. a Mária II., dosadení na trón Slávnou revolúciou, prijímajú ústavu vyhlásenú parlamentom; tolerančný zákon povoľuje prevádzanie obradov všetkým s výnimkou katolíkov, Židov a unitárov
• 1697 – obmedzenie počtu „židovských maklérov“ v Londýne na 12
• 1698 – zákon na potlačovanie rúhania mlčky uznáva legálnosť vyznávania judaizmu v Anglicku
• 23. júna 1700 – Solomon de Medina je Viliamom III. povýšený do šľachtického stavu
• 1701 – je otvorená majestátna sefardská synagóga v Bevis Marks
• 1705 – v Londýne je otvorená hebrejská tlačiareň
• 1753 – je vydaný „židovský zákon“, ktorý poskytol malému počtu zámožných Židov obmedzenú emancipáciu
• 1831 – londýnski Židia obdržia mestské slobody
• 1837 – kráľovná Viktória povyšuje do šľachtického stavu Mošeho Montefiore
• 1841 – Isaac Lyon Goldsmid sa stáva baronetom: je to prvý Žid, ktorý obdrží dedičný titul
• 1855 – prvý Žid starostom Londýna
• 26. júla 1858 – „Emancipácia Židov“; Lionel de Rothchild zasadá v snemovni (ale nikdy neprehovorí)
• 1874 – ministerským predsedom sa stáva Benjamin Disraeli

Zdroje dát: rok 1933, rok 1950, rok 1965, rok 1980, rok 2002, rok 2005

• Jewish Virtual Library - Spojené kráľovstvo (po anglicky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé ve Spojeném království na českej Wikipédii.