Žerotínovci

Pôvodom stará moravská vladárska rodina bola roku 1478 povýšená do panského stavu a v roku 1706 cisárom Jozefom I. do ríšskeho grófskeho stavu (pre krajiny Koruny českej potvrdený 1712). Ich pôvod je odvodzovaný od Bluda z Bludova, ktorý bol markgrófskym kastelánom v Přerove. Písal sa podľa dediny Bludov, ktorú založil približne 4 km juhozápadne od mesta Šumperku. Túto dedinu a tunajšie panstvo Zierotinovci niekoľkokrát stratili, ale vždy ju znovu získali do svojho vlastníctva, a tunajší zámok zostal sídlom rodu až do 20. storočia. Svojho zenitu rod dosiahol na prelome 16. a 17. storočia v osobách bratrancov Karla st. a Ladislava Velena, vodcovských osobností moravských protestantov. Posledným mužským členom rodu bol Ladislav zo Zierotina (1912–1985).

Prídomok „zo Zierotina“ začali členovia rodu používať na konci 12. storočia, keď získali rovnomennú dedinu Žerotín na Olomoucku. Sami Zierotinovci sa písali v podobe „Zierotin“ (čítaj „žerotín“), pričom nejde o germanizmus, ale naopak o najstaršiu podobu mena, používanú pred Husovou reformou pravopisu. V priebehu času sa rod vetvil a jeho členovia získali na vážnosti a význame. Medzi moravskou šľachtou začínali hrať významnejšiu úlohu v živote českého kráľovstva.

Niektorí sa preslávili ako bojovníci – Bedřich v službách troch cisárov (Karla V., Ferdinanda, Maxmiliána) alebo Jan, ktorý doprevádzal Karla V. na výprave do severnej Afriky. Ďalší zastávali významné úrady doma aj v cudzine (miestokomorníci, najvyšší sudcovia, krajinský hajtman, univerzitný hodnostár), napr. Viktorin zo Žerotína bol krájačom arcikniežaťa Maxmiliána, Bernard zo Zierotina bol rektorom pražskej univerzity (od roku 1614), Jan zo Zierotina bol správcom bratskej kníhtlačiarne v Ivančiciach, ktorú neskôr presťahoval na svoju tvrdzu Kralice.

V pobielohorskom období, keď došlo k rozsiahlej konfiškácii Zierotínskych majetkov, zostala na Morave len jedna odnož rodu. Jan Ludvík zo Zierotina po smrti svojej matky, Luisy Vilemíny, rod. slobodnej pani z Lilgenau, spojil zierotinský erb spolu s lilgenauským a prijal k svojim titulom aj titul slobodného pána z Lilgenau. V roku 1802 museli Zierotinovci predať Lichtenštajncom svoje panstvo Velké Losiny. Na Bludov bola prenesená knižnica, zbierka zbraní, obrazáreň, archív a časť vnútorného zariadenia. Po konfiškácii roku 1948 bola väčšia časť zariadenia prevezená na zámok Velké Losiny. Posledný moravský Zierotin, ktorý smel používať šľachtické tituly, bol Karel Emanuel, ktorý bol „gróf a pán zo Zierotina, slobodný pán z Lilgenau, dedičný člen Panskej snemovne a tajný rada“. Jeho potomkovia pod menom Mornstein-Zierotin dodnes žijú na zámku v Bludově.

Erb Žerotínovcov na rodovej hrobke v Bludově

Farby erbu sú opisované rôzne, no spravidla je v červenom štíte čierny korunovaný dvojchvostý lev na striebornom kamennom trojvrší. Klenot vychádza z oblúčkovej koruny lemovanej hermelínom („koruna Rurikovcov“) a je v ňom vyrastajúci lev ako v štíte, prikrývadla sú červeno-čierne. Erb spočíva na hermelínovom plášti, splývajúcom z helmovej koruny. Pri spojení s erbom lilgenauským boli farby zierotínskeho erbu stanovené ako zlatý lev na modrom poli, vyrastajúci zo strieborného trojvršia, ale tieto farby sa nevžili a neskôr neboli používané ani oficiálne.

• Karel starší zo Žerotína (1564–1636)
• Ladislav Velen zo Žerotína (1579–1638). Obaja pôsobili aktívne na strane stavov v čase stavovského povstania. Ladislav Velen v mladosti precestoval celú Európu; študoval v Bazileji. Žil plným životom renesančného šľachtica-gavaliera, pričom ho náboženské a politické problémy míňali. V tom čase vlastnil Moravskú Třebovú a mesto aj zámok sa na prelome 16. a 17. storočia stali strediskom vzdelanosti. Obklopil sa tu lekármi, astronómami, prírodovedcami, alchymistami a i. V čase povstania sa však postavil do čela odboja moravských stavov a bol zvolený krajinským hajtmanom. Po prehratej bitke na Bielej hore odišiel do Uhorska a patril k hlavným predstaviteľom českej emigrácie.
• Bernard zo Zierotina (†1665) majiteľ stavovského panstva Falkenberg v Sliezsku
• František Ludvík zo Zierotina (†1731) majiteľ stavovského panstva Falkenberg v Sliezsku
• Jan Ludvík zo Žerotína (1691–1761)
• Jan Karel zo Žerotína (1719–1776) bol directeur des spectacles pruského kráľa Friedricha II. a priateľ Johanna Sebastiana Bacha

Karel st. zo Žerotína

• František Josef zo Žerotína (1772–1845) bol významným moravským hospodárskym činiteľom a predsedom Hospodárskej spoločnosti moravskej a sliezskej
• Karel Emanuel zo Žerotína (1850–1934) bol v rokoch 1900 až 1906 moravským hajtmanom a potom dedičným členom Panskej snemovne

Kameň Jana Diviša zo Žerotína (zomrel 1607) v kostole sv. Jakuba v Jakube pri Kutnej Hore

• Zierotinovci mali svoju Bielu pani, ktorá sa zjavovala na zámkoch vo Velkých Losinách a v Bludove. Na Velkých Losinách sa vypráva povesť o Meluzíne, ktorá mala deti s jedným zo Zierotinovcov, ale potom, čo v kúpeli odhalil jej pôvod, premenila sa v meluzínu a odletela.
• Zaujímavý je aj mýtický pôvod Zierotinovcov z Rurikovcov, ktorý je zmieňovaný v dobovej literatúre aj v cisárskych nobilitačných patentoch a na ktorý odkazuje aj kniežacia koruna a plášť v erbe. Táto história tvrdí, že Zierotinovci sú potomkami sv. Vladimíra I. Kyjevského a Anny Porfyrogennety, keď jeden zo synov menom Oleg utiekol pred bratovražednou vojnou na Moravu, prípadne, že sú potomkami Olega Moravského.

• Fulnecko-bludovská (Jan starší, 1463–1499)
• Losinská (Přemek II., 1590–1652)
• Meziříčská (Bernart, 1561–1694); po roku 1694 prešli majetky na vetvu Vízmberskú
• Náměšťská (Fridrich, 1505–1544)
• Starojičínská (Vilém starší, 1540)
• Strážnická (Jan, 1481–1531)
• Vízmberská (Jan Jáchym, 1673–1716) – vyčlenila sa z vetvy Losinskej

V priebehu dejín im patrili mimo iné panstva:

• Buchlov
• Brandýs nad Orlicí
• Bruntál so zámkom a hradom Rabštejn
• Břeclav
• Fulnek
• Hustopeče nad Bečvou so zámkom
• Kolín
• Kolštejn
• Moravská Třebová
• Náměšť nad Oslavou
• Napajedla
• tvrdza v Nemili u Zábřeha
• Nový Jičín
• Rosice
• Rožnov pod Radhoštěm
• Ruda nad Moravou
• Strážnice
• Starý Jičín
• Štramberk
• Šumperk
• zámok Tatenice
• Velké Losiny
• Vízmberk
• Zábřeh so zámkom
• Zvole s tvrdzou
• Židlochovice

Príbuzenskými zväzkami boli Žerotínovci spojení s

• pánmi z Boskovic
• z Biberštejna
• Kolovratovcami
• Pernštejnovcami
• z Potštejna
• Slavatovcami
• Valdštejnovcami
• zo Zástřizl

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žerotínovci

• Zoznam českých šľachtických rodov

• História Bludova
• Rodinný erb

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žerotínové na českej Wikipédii.