Šumadija

Šumadija je najväčšou podoblasťou centrálneho Srbska. Jej územie v širšom zmysle zahŕňa územie vymedzené riekami Sávou a Dunajom na severe, Velikou Moravou na východe, Zapadnou Moravou na juhu, a Dičinou, Ljigom a Kolubarou na západe. Podľa niektorých výkladov, napr. antropogeografa Cvijića a etnológa Erdeljanovića, je severnou hranicou Šumadije pás medzi vrcholmi Kosmaj a Avala.

Pred dobytím dnešného územia Šumadije Rimanmi žili na jej území ilýrske a keltské kmene. Počas rímskej nadvlády bola oblasť administratívne pripojená k provincii Moesia a po rozdelení tejto provincie sa stala súčasťou Moesia Superior. Po páde rímskej ríše nad týmito oblasťami vládli Byzantínci, Huni a Gepidi.

Slovania sa v tejto oblasti usídlili v šiestom a siedmom storočí. Šumadiju obýval juhoslovanský kmeň Moravanov. V deviatom storočí sa oblasť stala súčasťou Bulharskej ríše, aby sa v jedenástom storočí opäť stala súčasťou Byzancie.

Srbský štát sa začal do južných častí Šumadije šíriť koncom dvanásteho storočia, zatiaľ čo severné časti boli zahrnuté do Uhorského kráľovstva. Koncom trinásteho storočia už celá oblasť Šumadije bola súčasťou srbských štátov - juh bol súčasťou Milutinovej ​​Rašky a sever Sremského kráľovstva kráľa Dragutina, ktorý určil za jedno zo svojich hlavných miest Belehrad. Po rozpade Dragutinovho štátu sa severná časť Šumadije stala predmetom územného sporu medzi Srbskom a Uhorskom.

V štrnástom storočí sa väčšia časť Šumadije (okrem Belehradu a jeho okolia, ktoré spravovalo Uhorsko) stala súčasťou srbského štátu cára Dušana a Lazara. Po bitke na Kosovom poli (1389) sa celá Šumadija (vrátane Belehradu) stala súčasťou srbskej despotoviny, aby sa po jej páde (Bitka o Smederevo 1459) stala súčasťou Osmanskej ríše. Samotný Belehrad padol do rúk Osmanov až v roku 1521.

V čase osmanskej správy bola oblasť Šumadije súčasťou časť Smederevského sandžaku, resp. Belehradského vilájetu. Medzi rokmi 1718 a 1739 dobyli rakúske vojská oblasť Šumadije, a tá sa stala súčasťou rakúskej provincie "Kráľovstvo Srbska". Po roku 1739 Šumadija opäť patrila osmanskému Smederevskému sandžaku. Pod osmanskou vládou zostala Šumadija až do Prvého srbského povstania v roku 1804, a to s výnimkou krátkeho obdobia 1788 – 1790, kedy sa druhýkrát ocitla pod správou Rakúska.

Prvé srbské povstanie vypuklo v Šumadijski obci Orašac 14. februára 1804 pod vedením Đorđe Petrovića - Karađorđeho, ktorého sídlom počas povstania bolo mestečko Topola, kde dnes stojí mauzóleum kráľovského rodu Karađorđevićovci. Po porážke prvého srbského povstania v roku 1813, bola Šumadija bezprostredne pod osmanskou vládou. Až Druhé srbské povstanie (1815) malo za výsledok vytvorenie samostatného Srbského kniežatstva (jeho hlavným mestom bol do roku 1842 Kragujevac), ktoré bolo v roku 1882 transformované do Srbského kráľovstva.

Počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) bola Šumadija okupovaná Rakúsko-Uhorskom, aby bola v roku 1918 začlenená do obnoveného Kráľovstva Srbska, následne Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, premenované roku 1929 na Kráľovstvo Juhoslávie.

Medzi rokmi 1922 a 1929 sa jedna z administratívnych oblastí Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov volala Šumadijska oblasť. Približne zahŕňala územie dnešnej Šumadije a jej centrom bol Kragujevac. Po zrušení tejto oblasti v roku 1929 bolo územie rozdelené medzi Správu mesta Belehrad a Dunajskú, Moravskú a Drinskú bánovinu.

Počas okupácie Juhoslávie štátmi Osi (1941 – 1944) bola Šumadija pod nemeckou okupačnou správou. Po oslobodení krajiny sa stala súčasťou Ľudovej republiky Srbsko, ktorá bola jednou zo šiestich republík druhej, socialistickej Juhoslávie. Po rozpade Juhoslávie (1991 – 1992) sa Šumadija stáva súčasťou tretej Juhoslávie skladajúcej sa z Republiky Srbsko a Republiky Čierna Hora, ktorá bola v roku 2003 premenená na štátnu úniu s názvom Srbsko a Čierna Hora. Po rozdelení tohto zväzu v roku 2006 Šumadija zostáva časťou nezávislej Srbskej republiky .

• Belehrad (väčšina mesta)
• Aranđelovac
• Čačak (severná časť mesta)
• Gornji Milanovac
• Jagodina
• Kragujevac
• Lazarevac
• Mladenovac
• Smederevo
• Smederevska Palanka
• Velika Plana

1. LUTTERER, Ivan; ŠRÁMEK, Rudolf. Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Havlíčkův Brod : nakladatelství Tobiáš, 1997. S. 253. (po česky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šumadija na českej Wikipédii.

• Šumadijský okruh