Štefan Znám

Narodil sa 9. februára 1936 vo Veľkom Blhu, okres Rimavská Sobota. V roku 1954 zmaturoval v blízkej Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa venoval matematike, ktorej štúdium absolvoval v roku 1959. Potom rok učil na strednej škole v Piešťanoch a v roku 1960 nastúpil na Katedru matematiky Chemickej fakulty SVŠT v Bratislave. Jeho ďalším pôsobiskom bola Katedra algebry a teórie čísel Prírodovedeckej (od r. 1980 Matematicko-fyzikálnej) fakulty UK v Bratislave, kde pracoval až do konca života. O jeho vedeckom a pedagogickom raste hovoria nasledujúce údaje: CSc. – 1966 (jeho školiteľom bol akademik Štefan Schwarz), 1968 – docent, 1980 – DrSc. a v roku 1982 – profesor. Štefan Znám začal svoju vedeckú kariéru prácou v teórii čísel, no postupne sa dostal aj k teórii grafov, ktorá sa v 60-tych rokoch začala prudko rozvíjať. V oboch disciplínach má jeho prístup kombinatorický charakter. Viaceré jeho práce sú však interdisciplinárne – teória čísel sa prelína s teóriou grafov. Preto je veľmi ťažko rozdeliť jeho práce. Ak to však násilne urobíme, tak zistíme, že z 52 pôvodných vedeckých článkov, ktorých je autorom (29), alebo spoluautorom (23), 30 patrí skôr do teórie čísel a ďalšie do teórie grafov. Š. Znám (spolu s J. Bosákom a A. Rosom) napísal priekopnícku prácu o rozkladoch kompletných grafov na faktory s danými priemermi. Neskoršie samostatne dokázal hypotézu Bosáka a Bollobása, že pre veľké k je 6k najmenší počet vrcholov kompletného grafu rozložiteľného na k faktorov priemeru 2. Významne prispel aj k extremálnej teórii grafov. Študoval napr. minimálny počet hrán grafu s n vrcholmi, priemerom 2 a maximálnym stupňom k. Podstatne zlepšil predchádzajúce odhady Erdösa, Rényiho a Sósovej. Práce Š. Známa majú bohatú odozvu v podobe citácií v knihách a článkoch nielen slovenských, ale (prevažne) zahraničných matematikov. Veľmi bol úspešný v popularizácii matematiky (okolo 20 publikácií). Má podiel na 5 knižných publikáciách a viacerých skriptách pre vysoké školy. Tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory. Mnoho energie venoval Š. Znám pritiahnutiu mladých talentovaných študentov k teórii grafov a teórii čísel. Školil 15 ašpirantov a po odchode A. Kotziga v roku 1969 do Kanady viedol spolu s J. Bosákom bratislavský seminár z teórie grafov, v čom pokračoval aj po Bosákovej smrti (1987). Výchovu nových vedeckých pracovníkov pokladal za svoju srdcovú záležitosť a vždy sa aj rád pochválil úspechmi svojich žiakov. Bol šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Formou niekoľkomesačných pobytov pôsobil aj na zahraničných univerzitách: v Kanade (1984 – Waterloo, 1991 – Hamilton) a v Austrálii (1993 – Newcastle). Hlásil sa k maďarskej národnosti a tak, prirodzene, udržiaval bohaté styky najmä s maďarskými matematikmi, ale známych mal po celom svete. Zomrel 17. júla 1993 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.