Štefan Hatvani

Narodil sa 21. novembra 1718 v Rimavskej Sobote. Študoval na viacerých západoeurópskych univerzitách (Basel, Leiyden, Utrecht, Magdeburg), okrem iných aj u Johanna a Daniela Bernoulliovcov. Získal doktorát filozofie i medicíny.

Po odmietnutí viacerých zahraničných ponúk sa usadil v Debrecíne, kde v rokoch 1749 – 1786 pôsobil ako profesor reformovaného kolégia na ktorom predtým aj sám študoval. Stal sa jedným z najvýznamnejších učiteľov tejto školy, svojimi modernými výukovými metódami, najmä demonštračnými pokusmi z chémie a fyziky, osobitne elektrostatiky, si vyslúžil nielen seriózne uznanie, ale aj mystickú povesť a prívlastok uhorský Faust.
Ako prírodovedec stál na báze osvietenského racionalizmu, uprednostňoval newtonovskú fyziku pred karteziánskou, dôraz kládol na experiment a už v svojej inauguračnej prednáške hovoril o dôležitosti štúdia matematiky. Bol priekopníkom výuky chémie, zároveň autorom prvého matematického spisu z teórie pravdepodobnosti v Uhorsku.
Viedol aj vlastnú lekársku, resp. lekárnickú prax, zostavoval pritom napr. tabuľky dojčenskej úmrtnosti a ich štatistické vyhodnocovanie používal pri argumentácii v prospech lekárskej starostlivosti, výuky pôrodných babíc a pod. Bol autorom viacerých knižných prác a kratších spisov z oblasti filozofie, prírodných vied, medicíny a teológie.

Zomrel 16. novembra 1786 v Debrecíne.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Hatvani

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.