Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1919

Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1919 alebo Rašínova menová reforma bola menová reforma, ktorá mala za cieľ oddeliť česko-slovenský peňažný obeh od ostatných častí bývalého Rakúsko-Uhorska. Hlavným architektom tejto menovej reformy bol minister financií Alois Rašín. Jeho úlohou sa stala stabilizácia vojnou rozvrátenej česko-slovenskej ekonomiky.[1]

Problém predstavovala predovšetkým Rakúsko-uhorská banka, ktorá vydávala do obehu miliardy bankoviek, aby inflačnými peniazmi splatila vojnové dlhy.[1] Znamenalo to ale úplné znehodnotenie úspor.[1]

Alois Rašín (1867-1923) - vtedajší minister financií ČSR, zástanca deflačnej politiky.

Ciele reformy
  • osamostatniť peňažný obeh
  • zlikvidovať inflačné peniaze, ktoré boli dané do obehu počas prvej svetovej vojny
  • vytvoriť novú česko-slovenskú menu - Korunu česko-slovenskú
  • založiť menovú politiku na maximálnom zhodnotení meny – teda na zvyšovaní jej kúpnej sily
  • spojiť korunu so zlatom – zlatý štandard

Priebeh

V noci z 25. na 26. februára boli uzavreté hranice a bol zastavený všetok pohyb osôb a tovaru cez hranice, vrátane poštového styku. V dňoch od 3. do 9. marca bolo uskutočnené okolkovanie rakúsko-uhorských bankoviek a namiesto rakúsko-uhorskej koruny bola zavedená koruna česko-slovenská v pomere 1 : 1. Okolkované bankovky bolo potom až do júla 1920 možné vymeniť za nové česko-slovenské bankovky.[1]

Reforma bola uskutočnená kolkovaním bankoviek. Bola okolkovaná polovica predloženej hotovostí. Okolkovaná hotovosť zostala v obehu. Druhá polovica bola zadržaná ako nútená štátna pôžička. Boli vydané vkladné listy, teda vládne dlhopisy, ktoré boli vystavené na meno a boli neprevoditeľné. Týmto spôsobom sa stiahlo z obehu asi 34 % obeživa.

Zároveň bol vyhotovený súpis všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, cenných papierov a vkladov. Tento súpis bol podkladom pre dávku z majetku a z prírastku majetku. Úlohou tohto opatrenia bolo eliminovať aktíva a majetok, ktorý bol inflačného pôvodu. Dávky boli výrazne progresívne a mali za cieľ odčerpať finančnú bezhotovostnú kúpnu silu a zdaniť vojnových zbohatlíkov.

V apríli 1919 bola zavedená koruna česko-slovenská - peňažná jednotka nového česko-slovenského štátu. Proti tomuto označeniu protestovalo množstvo historikov, ktorí namietali, že tento názov nemá oporu v českých dejinách. Navrhovali iné označenia – napr. sokol, říp a pod.

Súčasne s tým sa pripravovali podmienky na zavedenie zlatého štandardu. Ústrednou úlohou bolo vytvorenie potrebných zlatých rezerv - zlatého pokladu štátu. Jedným zdrojom boli dobrovoľné dary (94-tisíc zlatých mincí a medailí, 64 kg rýdzeho zlata) a výnos štátnej pôžičky v zlate, striebre a cudzích valutách. Tak sa získalo 3 300 kg rýdzeho zlata, 272 000 kg rýdzeho striebra. Pôžička bola splatená do roku 1926.

Vykonanie aj výsledok reformy je dodnes považovaný za obdivuhodný. Česko-slovenská koruna sa stala jednou z najstabilnejších mien v Európe.

Problematickou okolnosťou bola skutočnosť, že v čase priebehu reformy neboli ešte ukončené versailleské mierové rokovania a stanovené definitívne hranice ČSR. Preto bola v niektorých oblastiach osídlených národnostnými menšinami reforma bojkotovaná.

Pozri aj

Referencie
  1. ŠIMEK, Robert. Alois Rašín a jeho měnová reforma [online]. investicniweb.cz, [cit. 2013-06-10]. Dostupné online. (po česky)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československá měnová reforma (1919) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.