Koruna (Rakúsko-Uhorsko)

Koruna (nem. Krone; maď. korona; nesprávne aj rakúsko-uhorská koruna) bola mena Rakúsko-Uhorska od roku 1892 do roku 1918. Rakúsko-Uhorsko bola dualistická monarchia Predlitavska (Rakúska) a Zalitavska (Uhorska). Každý štát mal pre spoločnú menu svoj vlastný oficiálny názov, v Rakúsku Krone, v Uhorsku korona. Jedna koruna sa skladala zo 100 menších jednotiek, ich oficiálny nemecký názov bol Heller (teda halier), maďarský fillér.

10 rakúsko-uhorských korún

Charakteristika

Korunové mince sa vydávali osobitne pre Uhorsko ("uhorská koruna") a pre Rakúsko ("rakúska koruna"). Papierové peniaze boli spoločné. Príznačný pre národnostné pomery v Rakúsko-Uhorsku bol výzor papierových peňazí. Na jednej strane bol text v nemčine a zároveň v jazykoch ostatných národov Predlitavska, na druhej strane bankovky bol text iba v maďarčine (jazyky národov Zalitavska vrátane slovenčiny chýbali).

Dejiny meny

Do konca roku 1891 sa v Rakúsko-Uhorsku používal ako mena zlatý rakúskej meny (zlatník, zlatka, gulden). Koruna vychádzala zo zlatého v pomere 1 zlatý = 2 koruny. V obehu však zlatky a grajciare ostali ešte niekoľko rokov. 1. svetová vojna znamenala rozpad Rakúsko-Uhorska. Meny novovzniknutých nástupníckych štátov sa nazývali tiež koruna, koruna česko-slovenská, rakúska koruna, maďarská koruna a koruna Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes už žiadna z týchto mien neexistuje). Niektoré územia Rakúsko-Uhorska pripadli susedným štátom (Rumunsku, Poľsku, Taliansku, Ukrajine) a začali sa používať národné meny týchto štátov.

Rakúske mince

Prehľad obežných mincí rakúskej polovice ríše, haliere a koruny od 1892 do 1918
Nominálna hodnota Priemer Hmotnosť Materiál Prvé vydanie neplatná od Informácie
1 halier 17,0 mm 1,66 g Cu/Sn 1892
1916 Erb so štítom.
2 haliere 19,0 mm 3,32 g Cu/Sn 1892
17.0 mm 2,77 g Fe 1916 Tmavá kovová minca sa prezývala Neger.[1][2]
10 halierov 19,0 mm 3,0 g Ni 1892
Cu, Ni, Zn 1915
1916 Erb so štítom.
20 halierov 21,0 mm 4,0 g Ni 1892
3,33 g Fe 1916
1 koruna 23,0 mm 5,0 g 83,5 % Ag 1892 Cisár František Jozef I. s vavrínovým vencom, bez „St. Schwartz“.
1908 60. výročie vládnutia.
1912 Cisár František Jozef I. bez vavrínového venca, s „St. Schwartz“.
2 koruny 27,0 mm 10,0 g 83,5% Ag 1912 Cisár František Jozef I..
5 korún 36,0 mm 24,0 g 90,0 % Ag 1900 Cisár František Jozef I..
1908 60. výročie vládnutia.
1909 Bez „St. Schwartz“.
1909 So „St. Schwartz“.


Referencie

  1. Maria Hornung, Sigmar Grüner: Wörterbuch der Wiener Mundart; Wien 2002, ISBN 3-209-03474-5, str. 606 (po nemecky)
  2. Alexander Popovics: Das Geldwesen im Kriege; Wien 1925, str. 97 (po nemecky)

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.