Zuzana Piussi

Prvý výrazný úspech zaznamenala so študentským filmom Výmet, ktorý bol ocenený hlavnou cenou na MF v Bejrúte 2003 a uvádzaný na festivaloch vo Viedni, Glasgowe, na festivale Tri dni dokumentu v Bratislave a Febiofeste v Prahe. Získal prémiu SFZ, ÚSTT a LF v kategórii študentská tvorba „za odvážne spracovanie tabuizovanej témy“, ktorá bola udelená na 12. MFF Art Film Trenčianske Teplice (2004), cenu za najlepší dokumentárny film (spolu s filmom Daniely Rusnokovej Čisté srdce) na celoštátnej súťažnej prehliadke filmov študentov vysokých filmových škôl s medzinárodnou účasťou ÁČKO Bratislava 2004, čestné uznanie v Skupine D (študenti filmových škôl) na 12. ročníku festivalu amatérskej tvorby Cineama Banská Bystrica 2004. V totožnom roku natočila pre Slovenskú televíziu film Bezbožná krajina. Rok na to mal na MFF v Jihlave premiéru jej film Anjeli plačú, kde získal cenu divákov. Okrem iných bol uvedený aj na MFF Bratislava, LGBT Film Festival v New Yorku, MFF vo Wiesbadene alebo v súťaži medzi 6 najlepšími východoeurópskymi dokumentárnymi filmami Go East.[1]

V roku 2007 natočila film Stoka - Epilóg a o dva roky neskôr dokončila dokument pre Českú televíziu Myslím, tedy slam, a film Koliba o rozkradnutí slovenských filmových ateliérov. V roku 2009 sa dostal do českej a slovenskej kinodistribúcie celovečerný hraný dokument Babička, ktorý finančne zaštítil producent Čestmír Kopecký. V roku 2010 mal premiéru dokumentárny portrét filmového kritika Pavla Branka Hrdina našich čias.

V roku 2011 nakrútila film Nemoc tretej moci v ktorom sa zaoberá stavom súčasného slovenského súdnictva. Kvôli tomuto filmu čelila Zuzana Piussi žalobe o porušení dôvernosti ústneho prejavu a hrozil jej trest až dva roky väzenia.[2] Tvorcovia filmu čelili žalobe spoločne so Slovenskou televíziou.[3] Dôvodom je rozhovor Zuzany Laukovej s vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava a bývalou členkou Súdnej rady SR Helenou Kožíkovou. Lauková je dcérou sudkyne Marty Laukovej, ktorá odmietla ovplyvňovanie v rozhodovaní o väzbe člena gangu a následne mala byť šikanovaná vedením súdu aj počas vážnej choroby. Kožíková ako nová predsedníčka Okresného súdu "zastavila vyplácanie príplatkov k náhrade príjmu a k nemocenskému" údajne účelovej práceneschopnosti sudkyne Laukovej. Lauková zomrela v júli 2011. Sudkyňa Kožíková podala trestné oznámenie voči Slovenskej televízii za odvysielanie dokumentu v relácii Pod lampou a žiadala odškodné 30 tisíc eur.[2]Malo ísť o čin porušovania dôvernosti ústneho prejavu osobnej povahy. Piussi na svoju obranu vyhlásila, že Kožíková o nakrúcaní vedela a schválila ho.

Dvojročná väzenská hrozba vyvolala reakcie umeleckej aj laickej verejnosti. Viaceré známe aj menej známe osobnosti podpísali "Vyhlásenie k trestnému stíhaniu Zuzany Piussi" na podporu režisérky a nesúhlasu s trestným stíhaním proti jej osobe. Prípad filmárky zaujal aj českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga, ktorý mal film a jeho režisérku spomenúť na spoločnom rokovaní vlád SR a ČR: „Nakrútila skvelý film,“ povedal. „Ak bude zaň potrestaná, vrátime sa o 25 rokov naspäť“, dodal.[2] Aktivista a predseda OKS Ondrej Dostál na svojom blogu zverejnil článok Ak zavriete Piussi, tak aj mňa, prosím.[4] Na základe toho podal trestné oznámenie na samého seba a polícia ho v novembri 2012 vo veci aj vypočula. Schvaľovanie trestného činu je tiež trestným činom.[5] V januári 2013 bolo policajné vyšetrovanie Piussi ukončené. Podľa režisérky ukončenie súvisí s tlakom médií a s podpismi takmer 3000 ľudí na petícii.[6]

Nemoc tretej moci sa zúčastnil 18. ročníka Medzinárodného festivalu lokálnej televízie 2012 v Košiciach.[7] Film bol distribuovaný prostredníctvom webstránky .týždňa a iných internetových médií.[3] Dostal sa na 4. miesto kategórie "Film" v ankete denníka SME o kultúrnu udalosť roka. Autorkine filmy Od Fica do Fica a Krehká identita sa tiež umiestnili v prvej päťke.[8]

Film pokrýva Slovensko v období od volieb a volebnej kampane v roku 2010 do parlamentných volieb 2012.[9] Podľa autorky nie je o Robertovi Ficovi, ale o slovenskej spoločnosti.[10] Filmu dominuje motív rozhorčenia nad stavom Slovenska.[11] Obsahuje aj neoficiálny rozhovor Roberta Kaliňáka o kauze Gorila s organizátormi protestov. Niektorí aktéri kauzy v ňom vystupujú v animovanej forme.[12] Zuzana Mojžišová Zuzanu Piussi v recenzii filmu nazvala „Guerilla girl slovenského filmu“.[11] Od Fica do Fica vyhral anketu denníka SME o kultúrnu udalosť roka v kategórii film.[8]

Film Od Fica do Fica bol odmietnutý súkromnou sieťou multiplexov,[10] nakoniec však bol premietaný menšími kinami a prístupný na internete.[13] Za prvých 7 dní si ho online pozrelo viac než 9800 platiacich divákov (cez sieť Piano), pričom v prvej polovici tohto roka bol najnavštevovanejším slovenským filmom v kinách eŠteBák (24 358 divákov), nasledovali Zlo (6 479 divákov) a Tiger v meste (5 732 divákov).[14] Na svojej webovej stránke je film uvádzaný ako prvý slovenský film exkluzívne šírený cez internet.[15]

Film Krehká identita získal Cenu Jedného sveta v súťažnej sekcii Slovenský dokumentárny film 2012 13. filmového festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.[16][17] Jednomyseľne sa na tom zhodli porotcovia danej sekcie. Eva Sládková vysvetľuje, že film "úderne odkrýva hodnotový svet hľadačov koreňov slovenskej národnosti vzbudzujúci hrôzu".[18]

Podľa oficiálnej správy distribútora film „ponúka zamyslenie sa nad národnou identitou a ukazuje súčasných „pseudonárodných" buditeľov inak, ako ich poznáme z médií“.[19] Pri počiatku filmu stála udalosť v Bytči, kde občania bránili tabuľu na dome Jozefa Tisa.[10][20] Podľa Miloša Krekoviča ide film, na rozdiel od iných, do súkromia svojich nacionalistických aktérov.[21]

Krehká identita bola produkovaná slovenskou spoločnosťou Ultrafilm v koprodukcii s českou Produkce Radim Procházka.[20] Na podporu filmu dostala Piussi grant 15 tisíc € od Audiovizuálneho fondu a približne rovnakú sumu od českého koproducenta. Distribúciu však už fond nepodporil.[10] Práca na filme trvala Piussi dva a pol roka.[20]

Medzinárodnú premiéru mal na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave 25. októbra 2012.[20][22] Slovenská premiéra sa uskutočnila 9. januára v bratislavskom kine Lumiére.[20] V kinách ho uvádza Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) od 10. januára 2013.[20][23]

Pavel Branko na adresu filmu napísal, že odkrýva vrstevnatý obraz slovenskej verzie národovectva v celej škále od dojemne starosvetsky nezištnej lásky cez skrývaný i zjavný, decentne i fiškálsky maskovaný nacionalizmus a xenofóbiu či rojčivé hľadanie slovenských koreňov až po radikálny antisemitizmus. Téma sa pritom organicky spája s katolicizmom, mýtotvorbou a s tradíciou vierozvestcov. Výsledný obraz vzniká metódou cinema direct, kombinovanou s výpoveďami na kameru, takže všetko sa podáva zo zorného uhla protagonistov – autorský podiel je vo voľbe záberov, výbere účinkujúcich a v strihu. Je to zatiaľ asi najkomplexnejší filmový obraz syndrómu spojenia nacionalistického konzervativizmu s cirkvou v špecificky slovenskej verzii.[24]

Film Ťažká voľba o zákulísí kampane a hlasovania prezidentských volieb 2014 bol uvedený vo februári 2016, tesne pred parlamentnými voľbami.[25]