Zoznam vládcov Korintu

Korint od najstarších čias využíval výhodnú polohu na šiji, ktorú omývajú vody dvoch morí. V starovekom Grécku mal povesť bohatého obchodného mesta a stal sa akýmsi „antickým Parížom“. Do 8. storočia pred Kr. bol v područí kráľov Argu, ale potom pod vedením aristokratického rodu Bakchidovcov vybojoval nezávislosť.[1] Podľa neskorších mýtov ho založil Sizyfos, prefíkaný človek, ktorý oklamal aj smrť. Sám Korint ju prekonal vo svojich dejinách niekoľkokrát. V roku 146 pred Kr. ho úplne zničili Rimania, (podobne ako aj Kartágo) ale za Caesara vstal z mŕtvych, aj keď ako rímska kolónia. Po čase sa však opäť stal gréckym mestom a za vlády cisára Hadriána, jedným z najkrajších.[1]

Ruiny antického Korintu
Korintská helma, cca 500-490 pred Kr.
Posledný deň Korintu, autor: Tony Robert-Fleury (1837–1911)

O najstarších mýtických kráľoch Korintu píše hlavne Pausanias, ktorý uvádza, že boh slnka Hélios dal pôdu Efyry (Korintu) Aiétovi, ktorý pred odchodom do ďalekej Kolchidy zveril svoju krajinu Bounovi.[2] Sídelné mesto korintských kráľov sa pôvodne volalo Efyra, od nástupu Heraklovca Aléta na trón ho však premenovali na Korint.[3][4][5]

Nasledujúci zoznam uvádza mená najstarších mýtických kráľov Korintu, tak ako ich uvádza Pausanias a iní antickí autori.

Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne)Meno panovníkapoznámky
15. stor. pred Kr.Aiétessyn boha slnka Hélia[6]
15. stor. pred Kr.Bounossyn boha Herma[7]
15. stor. pred Kr.Epópeussyn boha Hélia[5]
14. stor. pred Kr.Korinthossyn boha Dia[5]
14. stor. pred Kr.Polybossyn boha Herma[8]
14. stor. pred Kr.Kreónsyn Lykaitha[9]
14. stor. pred Kr.Iasónsyn Aisóna[10]

Mená kráľov z rodu Sizyfa, ako ich uvádzajú neskoršie grécke mýty.

14. stor. pred Kr.Sizyfossyn Aiola[11]
13. stor. pred Kr.Glaukossyn Sizyfa [12][13]
13. stor. pred Kr.Bellerofontessyn Glauka[12]
13. stor. pred Kr.Ornytiónsyn Sizyfa[14]
12. stor. pred Kr.Thoassyn Ornytióna[14]
12. stor. pred Kr.Damofónsyn Thoa[14]
12. stor. pred Kr.Propodassyn Damofóna[14]
12. stor. pred Kr.Dóridas a Hyanthidassynovia Propoda[14]

Podľa gréckych mýtov hrdina Herakles zanechal v starovekom Grécku potomkov na mnohých miestach. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[15] Podobne aj Heraklovec Alétes približne tridsať rokov po prvom útoku Dórov na mykénsky Peloponéz viedol ďalší ich útok na Korint a dobyl ho.[14] Potomkov Sizyfa, korintských kráľov Dórida a Hyanthida zosadil a zmocnil sa trónu.[14][16]

Nasledujúci zoznam uvádza mená kráľov z rodu Heraklovcov, letopočty sú uvedené podľa antického autora Hieronyma.

1101 – 1066 pred Kr.Alétessyn Hippota[14]
1066 – 1029 pred Kr.Ixiónsyn Aléta[17]
1029 – 992 pred Kr.Agelas I.syn Ixióna[17]
992 – 957 pred Kr.Prymnissyn Agela I.[18]
957 – 922 pred Kr.Bakchissyn Prymnida,[18] najvýznamnejší korintský kráľ
922 – 892 pred Kr.Agelas II.syn Bakchida[18]
892 – 867 pred Kr.Eudémossyn Agela II.[18]
867 – 832 pred Kr.Aristomédessyn Eudéma[18]
832 – 816 pred Kr.Agémónsyn Eudéma[17]
816 – 791 pred Kr.Alexandrossyn Agémóna[17]
791 – 779 pred Kr.Telestessyn Aristoméda[19]
779 – 778 pred Kr.Automenespochádzal z rodiny Bakchidovcov[17]
778 – 657 pred Kr.vláda prytanovpochádzali z rodiny Bakchidovcov a každý z nich vládol rok[20]

Okolo roku 657 pred Kr. sa v Korinte nastolila prvá známa tyrania (forma vlády), keď sa po prytanoch vlády zmocnil Kypselos.[21]

655 – 625 pred Kr.Kypselossyn Éetióna[22]
625 – 585 pred Kr.Periandrossyn Kypsela[23]
585 – 582 pred Kr.Psammétichossyn Periandra[24]

Referencie a bibliografia
  1. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 181.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,3,10.
  3. Velleius Paterculus, Historia Romana, 1,3.
  4. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky, 315.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,1.
  6. Hyginus, Fabulae 36.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,7.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,6,6.
  9. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,53,3.
  10. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,45.
  11. Hesiodos, Katalogos gynaikon, frag. 10.
  12. Apollodoros, Kronika, 1,9,3.
  13. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 160.
  14. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
  15. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
  16. Strabón, Geographica 8,8,5.
  17. Eusebios, Kronika 2,221.
  18. Diodoros, Bibliotheca historia, 7, frag. 9.
  19. Hieronymus, Chronicon, 146-148.
  20. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
  21. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  22. Herodotos, História, 5,92.
  23. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 67.
  24. Felix Jacoby, Fragmenty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.